odetá vo fialovej
sviatočnej smutno-veselej...
takej sýtej, tmavej.
cesta je priama,
tŕnitá a boľavá,
no kráčať treba
cesty späť niet.
Zaľúbený duch
a telo opité
vínom
a mŕtve...
chcel som ju ešte počuť
ale niesom schopný
jej nič povedať.
Bojím sa...
bojím sa toho
NIE,
alebo to bude tým
že odpoveď vôbec nedostanem?
každopádne sa bojím
a pijem
nie, aby som zabudol,
znecitlivel...
aby som sa nepýtal
a odkladám to na potom
som slabý
nestojím asi za to.
zajtra sa ozvem, sľubujem...
Blog
Komentuj
7 komentov k blogu
1
idea
10. 6.júna 2010 09:44
asi tak..
2
"každopádne sa bojím
a pijem
nie, aby som zabudol,
znecitlivel..."
Pregeniálne!
a pijem
nie, aby som zabudol,
znecitlivel..."
Pregeniálne!
4
viem, ze to moze vyzniet zvlastne, ba dokonca vulgarne, ale tak to nemyslim... : " Na zdravie "
5
dostal som to svoje nie... akoby sama vedela, čo chcem a ani pýtať som sa nemusel... Osud je niekedy strašná sviňa...
7
Niekedy mám chuť ti dať poriadny kopanec do členka. Už sa netráp, preboha.
Napíš svoj komentár