ktorý je pohnutý ako doba,
keď človek človeka
chce zabiť...
čas, keď sa z chlapca stáva muž
z muža vrah...
pre niekoho ideály,
územie (nikoho)
chvíľka pohľadu na hviezdy
pomedzi ruiny dejín,
spomienka na milú,
niečo pekné
nie bezútešné, ako moment...
ticho pred búrkou.
Záblesky nesúce smrť,
rýchlejšie ako zvuk,
človek padá ako zver,
ako škodná.
Chvíle,
keď život si brániš,
tým, že iný kántriš,
chvíle,
keď pud silnejší je,
ako rozum, srdce...
Čas, keď treba ničiť,
aby sa mohlo zas budovať,
no príde iba ticho,
ktoré prehlučí iba plač,
nárek, rev...
Oheň skazy osvieti blízke dni
ktoré však hneď zahalí
hmla ničoty a prázdna
Taká je vojna, taký je boj...
nič len smrť,
nič len tma...
...strata času...
Záchod
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár