Svätý výfuk

Dnes, dnes prosím pekne mám za sebou trochu divný a (kontra)produktívny deň. Deň, v ktorý som nechcel urobiť nič a všetko to stihnúť do posledného, dnes, v deň, keď sväto jest a pracovať by sa nemalo...

Ráno ako som rozlepil oči, tackajúc sa bytom, zívajúc na plné ústa som zobudil všetkých... bolo niečo okolo pol tretej. Nevedel som spať, lebo včerajší večer plný mojej sestry, hrušky a piva, večer plný emócií a radosti, plný tej súrodeneckej lásky, o ktorej som donedávna pochyboval, že vôbec existuje... Prešiel som do kuchyne a zúfalý som spolikal polku lieku na spanie a zapil nechutne teplou minerálkou (brrrrr), vrátil sa do postele a snažil sa nemyslieť na spanie, lebo ževraj pri myslení na spanie človek najťažšie zaspí... ževraj, no ja som začal myslieť na to, čo s dnešným dňom, ktorý mi asi začne nechute skoro a proti mojej vôli.

Chcel som ísť na chalupu, navštíviť babičku, pomôcť jej s niečim, urobiť si na autíčko ďalší, tentokrát plnohodnotne športový, efektný výfuk, nie iba taký normálny, ako mám teraz, taký fakt poriadny.

Bolo niečo pred obedom a dorazil som na chalúpku s Jarkom, ktorý sa rád pridal pri páchaní ďalších zverstiev na mojom aute. Jarka poznám vlastne od detstva, je to nejak 16 rokov, čo som ho prvý krát videl a odvtedy spolu viac či menej intenzívne rebelujeme a porušujeme zákony. Je to jeden z kamarátov, kamarátov bližších ako iní, kamarát- brat. Podobne ako ja, študovaný autoservisák, zaslúžilý škodovák a jazdec rallie veľmi miluje úpravy a opravy áut a moju Lolitku berie ako svoje druhé auto, ktoré sa rozhodol so mnou postupne prerobiť na najpretechnizovanejší a najfajnovejší šrot široko ďaleko, teda tzv. rat hotrod...
Nu fajne, dorazili sme, zaparkoval som, pozdravil babičku odháňajúc štyroch psov, ktorý sa ma snažili zlízať zo sveta od radosti, že ma vidia, prezliekol som sa do pracovného, zalial si kávu a spýtal som sa babičky, čo jej chýba ku šťastiu a radosti, či jej niečo netreba opraviť, poskladať, niečo niekam vyťahať, alebo naopak založiť na večnosť na povalu.
Babička ma hneď zastavila s tým, že nech si kľudne vypijem s Jarkom kávu, že dnes pre mňa nemá prácu, že dnes by som nemal robiť nič... divné, myslím si a dopil som kávu.

Pustil som sa do výfuku, pekne sofistikovane som ho vylovil z "pohrebiska" náhradných dielov, uchytil som ho do zveráku a začal som rezať- hneď bola dielňa plná prachu a sadzí z toho výfuku a susedka na plote, čo znamená, že mi niečo chcela povedať. Odstavil som brúsku, rukami rozohnal sadze z okolia dárcovského výfuku a hlavy, vyliezol som z dielne a priskočil svižne k plotu počúvajúc susedku, ktorá mi vždy pripomínala tvárou starého indiána, jej výrazné črty tváre a typický orlí nos sa teraz na mňa mračili viac, ako inokedy...

"dnes je šveto dzecko mojo, ta ty nemožeš robic hluk, Pánbožko še budze hnevac" povedala vážne

"nebojte sa, pani suseda, Pánbožko vie od rána, čo sa chystám a nedal mi vedieť, žeby sa mu to nepáčilo, no a aj pán farár ma učili, že v deň sviatočný možno iba veci nie bežné robiť a ja bežne výfuky nevyrábam" odpovedal som s úsmevom a trocha šibalsky

"Aľe aj tak, aj pán pľeban hutori, že še nemá robic nič, keď šveto"

"No vidíte a nieje to divné, je sviatok a pán pľeban najviac robia práve dnes... najviac omše má, najviac prímania rozdá a nám káže nerobiť? "

"neruhaj še dzecko, pujdzeš do pelka" zakríkla ma žehnajúc sa

"nič sa nebojte pani suseda, už nebudem veľa hučať, už nebudem robiť hlasno..." odišiel som od plota a gestom som ju pozdravil.

Tak som dnes výfuk nedorobil, aby zas pán farár v dedine, kde máme chalúpku nekázal najbližšiu nedeľu o bezbožníkovi, ktorý v deň sviatočný robí... už zabudol, ako nás učil
"v deň sviatočný pracovať nebudeš, iba veci nevšedné robiť môžeš"

 Skutočný príbeh

4 0 0 0 0

Komentuj

12 komentov k blogu