ako droga,
mámi ma naďalej,
hoc prešiel čas, stále ma vlastní.
Moje srdce inej už dávno mohlo byť,
no stále nie je...
ona ho má, nedá ho
a nechcem ho späť.
To všetko tie chvíle,
keď na hviezdy sme hľadeli,
alebo jeden na druhého
sediac na múriku, tíško a nemo.
Ona je paňou noci,
ja som ju pre zmenu
denné lúče naučil milovať,
na revanš jej nočného závoja.
Keď spomienky na noc
a milovanie s ňou
striedajú cesty slnečnou krajinou
a cieľom bola vždy radosť a láska...
Bolo to jednoduché, krásne,
niekedy letargické a niekedy slastné,
boli sme dvaja, hoc proti celému svetu...
ruka v ruke a srdcia spolu.
Nech pôjdeš kamkoľvek
a povieš čokoľvek,
v mojom objatí budeš vždy doma
hlboko v srdci, si iba moja...
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
viollin
6. 7.júla 2010 21:09
krásne
Napíš svoj komentár