Ako už tam,kde bytia býva veľa,
na mušiu váhu slova-v ostychu som ako slepec hmatala po tichu.
Až som ho našla a stratila sa v nom cela
a ako pod lupou som potom videla cezeň.
Očarovaná a ako blázon,
väzeň,čo sám sa zamkol do žalárnej celz.
Podobné ticho bolo snáď pred stvorením.
Rozliehalo sa v čase pred Časom.
Ach,súcno bytie,yáyračne telo muža...
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár