V tento pekný deň sme sa vybrali s Denou na korčule na hrádzu. Išlo to fajn, vonku teplo, slniečko svietilo....prišli sme ku kopcu ktorý ss prudko (PRUDKO) zvažoval dole. Stála tam tabuľka : "Most sa prerába" ale veď KTO by už len čítal tabuľky, že? Okrem toho, pred nami išli dvaja chlapci a keď mohli oni, ideme aj my. Tak som išla ako tá odvážnejšia prvá. Za 5 sekúnd som zakcelerovala asi na 35 km za hodinu a zrazu sa pre mnou vynoril nejaký veľký železný stroj na opravu mosta Zrazu flash, a už som sa len videla ako som padla do rozbúraného betónu a kamienkov...Ale ako moja mama vraví, bláznom šťastie praje a môj anjel strážny lieta očividne dosť rýchlo, ( kto vie, vie..) a zase raz ma to minulo. Tentokrát pre zmenu okraj chodníka ktorý sa nachádzal asi 2 cm od mojej hlavy Našťastie ma zachránil milý pán robotník a moja prvá otázka bola: Dúfam, že sa mi nerozbili okuliare!
O dve sekundy na to som zbadala niečo blond letieť a pár metrov odo mňa pristála Deniska. Našťastie mala aspoň toľko rozumu (čo som ja nemala), a hodila sa do najbližšej trávy aby nedopadla ako ja
Potom si pamätám len strašný smiech , keď som si vybavila, ako jej telo doslova žuchlo do trávy
Aha, a ešte dvaja robotníci sa smiali(milí!
Nakoniec si to odnieslo moje koleno, celá pravá ruka, zmasakrovaný bok, chrbát a dlane. Ale hlavne že žijem


PS. Od mamky som dostala zákaz korčuľovania na neurčito

 Skutočný príbeh
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
antifunebracka  6. 3. 2012 18:03
lool to ste ako mohli ten stroj prehliadnut?
Napíš svoj komentár