Kakal červíky.
V hunatom podnebi sa vocáskom nedarí... Ale prečo ?
Lebo tvoria prostredie pre nehostinné živočíchy totiž. Malé larvičky sa začali rodiť jedna radosť a to jeho teraz najviac trápilo.
Nevedel si s tým rady, a tak išiel za pánom huňáčikom, huňatým doktôrkom liečiacim huňaté vocásky a ich červoklady .
Doktor si zobral vocásek domov keď ho rozmontoval od môjho tela a pozrel sa na neho odborným okom.
Položil ho pod lupu a zažal si lampu...čo bola ale chyba, pretože sa mu zapálil kúsok môjho vocásku.
Doma som zo spánku skríkol od bolesti a chytil som si miesto kde inokedy môj vocásek leží.
Bolo mi za ním smutno. Rozhodol som sa, že na druhy deň môj vocásek pôjdem navštíviť k doktorovi a pozrieť ako sa mu darí.
Ale ako som prišiel na druhý deň, po vocásku už len chĺpok malinký zostal. Zbil som doktúrka a vzal si vocásek do domácej vopaťery. Počul som že po orechoch rastú chlupy, tak som začal orechy rozbíjať zubáma.
Lúpav som ich dni a noci, a jedného dňa sa môj vocásek zase ochlupil.
The End.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár