Pariace sa cestoviny. Nic sa na stol nehodilo lepsie na nedelny obed po navsteve rimskokatolickeho kostola doobeda. Jeho navsteva bola neodmyslitelnou sucastou zivota talianskych pristahovalcov. Taliani boli z kazdej provincie, najviac vsak kriza zasiahla juzne Taliansko a taktiez Siciliu. A prave z nej za lepsim zivotom utiekla tato rodina. Inak povedane matka s dvoma synmi. Otec Vince (alebo Vincenzzo) padol na fronte svetovej vojny, kde musel narukovat ako mlady muz, aj ked bol zenaty iba rok a pol. Presne tolko casu stravil po svadbe so svojou zenou Linou, ktora mu za ten kratky cas priviedla na svet dvoch synov, Jan-Lucu a Vita. Jan-Luca sa narodil este pred zacatim velkej vojny, uz v roku 1914. Vito sa narodil, ked uz otec bojoval na fronte. Vito nikdy nevidel svojho otca, poznal ho iba z rozpravania matky a este z listov, ktore pisal ked zil. Jan-Luca si ho pamatal matne, ale predsa si stale vie zivo predstavit svojho otca. Znameniteho ciernovlaseho Siciliana, majitela obuvnickej dielne na okraji mesta Siracuza, alebo ak chcete Sirakuzy. Ako 22 rocny si vzal jeho matku, o 3 roky mladsiu krasnu Sicilianku s prenikavym orieskovo-hnedym pohladom a razanciou Sicilianom vlastnou. Dielnu zavreli, ked vsetci muzi odisli na front. Pocas vojny ani nebolo komu opravovat topanky. V tom case sa stavalo, ze Sicilia bola zasobovana z pevniny iba obcasne, ludom chybali zakladne potraviny, hlad byval aj niekolkodnovy. Nastastie vdaka vzajomnej pomoci boli obyvatelia Siracuzy zasobovani vlastnymi zdrojmi. Vsetkeho bolo malo, ale akurat. Vdaka tomu chlapci na vlastnej kozi nepocitili vsetky dosledky vojny a naslednej krizy. Najvacsi podiel na tom mala ich matka Lina, ktora ich vychovavala prisne, avsak zahrnovala ich vsetkou svojou laskou. Naucila ich, ze vsetko, co clovek ma, musi ziskat vlastnym usilim.


Boli to sice tazke casy pre kazdeho z nich, ale naucilo ich to skromnosti a sebestacnosti. Ked sa naskytla prilezitost, odisli spolu so strykom Vitom, ktory nenarukoval, lebo uz ako dieta spadol z kona a zostal ciastocne ochrnuty na pravu stranu. Bol sice ochrnuty, ale o to viac sikovny. Vsetkym vybavil listky na lod, ktora isla z Palerma do New Yorku. Spolocne precestovali vlakom do vyse 250 kilometrov vzdialeneho Palerma a potom mohli nasadnut na lod, ktora ich 5 tyzdnov viezla do ich noveho domova. Priprava na cestu vyzadovala vela usilia a tiez penazi, ale ich spolocne uspory len tak-tak vystacili na cestu.


V New Yorku nemali inu moznost, iba sa ubytovat v najhorsej, ale zaroven najlacnejsej stvrti mesta v Bronxe. Bolo to byt, kde byvali vsetci 4 spolocne, maly, skromny, ale utulny. Byvali vo stvrti plnej madarskych, polskych, ceskoslovenskych, juhoslavskych a hlavne talianskych imigrantov. Stryko zacal pracovat vo fabrike na topanky a aj napriek ochrnutiu sa mu tam darilo. Popri praci studoval americke uctovnictvo, kedze pred vojnou bol na Sicilii uctovnikom a chcel takto pracovat aj v novom domove. Po prvych tazkych mesiacoch sa Line podarilo najst si pracu v talianskej pracovni, kde uz pracovalo zopar jej susediek zo Siracuz. Chlapci stale chodili do skoly, ale Jan-Luca skolu nechal v 14 rokoch, ked zacal pomahat v pracovni, kde pracovala jeho mama.


Stryko Vito sa po 3 rokoch vo fabrike sa stal uctovnikom, staral sa o uctovnictvo vacsine vlastnikov obchodov, ktori boli z talianska. Jeho povest zodpovedneho a sikovneho uctovnika sa rychlo rozsirila po celom Bronxe, preto mal vzdy o pracu postarane. Vito sa rozhodol, ze sa konecne prestahuju do domu kusok od ich povodneho miesta byvania. Kupil si auto a dokonca sa po kratkom case stal najvychytenejsim uctovnikom v Bronxe. Odmietal vsak inu ako taliansku klientelu. Jeho klienti vedeli, ze Vito dokonale ovlada americky uctovny system a tak ho po case zacali oslovovat majitelia obchodov, ktori chceli objist nejake zakony, usetrit na daniach a podobne. Zo zaciatku to odmietal, ale nebol by to Vito, keby jeho sikovnost neprehovorila a povest cloveka, ktory pozna vsetky skratky a medzery v zakonoch. To sa donieslo az ku cappovi celeho Bronxu, donovi Colombovi. Don najprv prisiel niekolkokrat po radu k Vitovi, neskor sa vsak medzi nimi vytvorilo priatelstvo a tak zacal pracovat ako donov hlavny uctovnik. Kedze bol Vito zvladal aj svojich starych klientov, don to niekedy zneuzival na zistovanie, kto ma aky zisk a podla toho urcoval vysku "ochranneho". Bolo to sice spravodlive, ale ani Vitovi a ani jeho starym klientom sa to nepacilo. Preto Vito odovzdal starych klientov inym uctovnikom a zaroven ucil jeho synovca, zhodou nahod jeho menovca Vita, Lininho syna jeho remeslu, kedze Vito mal velky talent na cisla.


Jan-Luca sa vsak viac podal na otca, chcel si zarabat na zivobitie svojimi rukami a cisla ho nezaujimali. Vito sa mu vsak venoval inak, braval ho hrat futbal a tiez ho ucil jazdit na aute, ktore si kupil. Jan-Luca bol strednej postavy, tiez cernovlasy Sicilian, mal silne paze a ramena, modre oci a prenikavy pohlad po matke. Nikdy sa ho nikto nesnazil provokovat, ani vlastne sam nevedel preco. Vo vnutri to bol citlivy, zasadovy a tiez chapajuci muz, ktory nikdy neurobil nic, co by sa nepacilo jeho matke, a to preto, ze slovo jeho matky bolo pre neho zakonom. To iste sa nedalo povedat o jeho mladsom bratovi Vitovi, ktory vzdy hladal cesticky ako sa vyhnut zodpovednosti. Bol prefikany, ale zodpovedny v tom, co ho zaujimalo. Jednou z tych veci boli cisla a uctovnictvo. Vito bol utlej postavy, casto sa mu stavalo ze ho v skole prezyvali a tiez slovne napadali. Bratia Lucchese sa tak nadmeriu doplnali. Kazdy mal sice svoje zaujmy a okruh priatelov, ako dvojka vsak vzdy drzali spolu tak, ako ich to naucila ich matka Lina.


Ked mal Jan-Luca 16, don si ho pozval ku sebe domov. Vito mu pozical najlepsi oblek, aky mal, dal mu zopar dobrych rad a odviezol ho do donovej novej vily. Jan-Luca potom dostal moznost pracovat ako instalater v donovej vile v juznom Bronxe. Don vedel, ze moze vyuzit jeho silu a tiez jeho zasadovost v jeho sluzbach, zastrel to vsak touto ponukou na pracu. Vito bol ten clovek, ktory mu odporucil Jan-Lucu, lebo vedel, co sa v nom skryva, aj ked vela ludi si o nom myslelo, ze je iba velky a hlupy. Jeho stryko vsak presne vedel, ze praca u dona je to, co bude jeho starsieho synovca bavit ovela viac ako pomoc jeho matke v pracovni. Jan-Luca spociatku nechapal, preco chce don instalatera do uplne novej vily. Ved tam nebolo co opravovat! Ale ucel jeho prace bol celkom iny.

POKRACOVANIE NABUDUCE...



09.01.2010EQ

 Blog
Komentuj
 fotka
kissmeplease  9. 1. 2010 19:02
len som zvedavá, ako to bude ďalej písané a o čom to vlastne bude, keďže tu to nebolo ani len naznačené (čo je fajn ) len dúfam, že to nebude len o faktoch ale bude to príbeh
 fotka
wera55555  9. 1. 2010 19:21
no aj ja sa pripíjam dúfam že to bude príbeh



a inak malá rada, oveľa lepšie by sa to čítalo s interpunkciou
 fotka
orfea2  9. 1. 2010 19:54
čo mu nemal kto ... dobre nič ešte povieš, že ti kazím webku
 fotka
orfea2  9. 1. 2010 19:55
a ozaj..som chcela napísať, fakt škoda, že nepíšeš s interpunkciou. napr tu by to vyznelo lepšie

tito lito vito
 fotka
temperancecullen  9. 1. 2010 21:15
Celkom ma to zaujalo.......som zvedavá ako to pojmeš ďalej....
 fotka
mirkova  10. 1. 2010 11:26
ty mafián!!!! no som zvedavá, ako to dopadne
 fotka
ronny  16. 2. 2010 22:59
Aaah, predstavujem si, ze som Lina. Vzdy som tuzila po sicilcanovi.
 fotka
antifunebracka  3. 6. 2013 17:36
uz ti niekto povedal, ze nemas talent?
Napíš svoj komentár