Vždy som mala nejaké problémy, ale tento ma teda totálne nasral. Mala som asi 17 a išla som s Peťou po dedine, kde sme boli na prázkách u mojej babky, ktorej jediným cieľom bolo nájsť mne úbohej ,neschopnej krave muža tých právých hodnôt, čiže prachatého a chovateľa svíň, aby zháňal krmivo pre tie jej. Mohol by ma týrať(však si podľa nej aj takého zaslúžim, keď hovorím, že sa vydávajú len chudery, ktoré chcú vypadnúť z domu, aby im už fotrovci prestali pičovať do života. Len nechápem, prečo potom nadstavujú podkrovie nad ich domom). Babka ma varovala, že o desiatej zamkne a môžem sa aj posrať, neskôr nám vraj neotvorí. Darmo, stará generácia, čo sa chodila najebať cez deň a nie v noci, ako normálni ľudia.
O pol dvanástej sme si to teda z dedinskej zábavy strihali cez cestu, v úzkych elasťákových minisukniach, čo tak vtedy leteli. Dnes by som sa asi radšej zabila, ako ísť po ulici ako nejaká porno kurva. Mali sme na nohách také tie topánky čo vážili 5 kíl a vyzerali ako tie, v ktorých chodila Majka z gurunu po vode( vždy ma to fascinovalo). Boleli nás nohy a bohovali sme ako choré vrany na debila, čo takú módu vymyslel a na nás, ktoré sme za ňu vyhodili prachy.
Boli sme už v polovici cesty domov, keď v tom Peter a jeho buzerantskí kamoši zastavili autom pri nás. ,,No čo moje, tuším tu niekto nevie piť, keď idete tak nakrivo,“ trepal ten magor ,čo machroval so 105kou. ,,Vieš čo? Keby tvoj tatko vedel, ako sa má piť, nebol by si na svete, debil,“ odpovedala som mu ako sa patrí. ,, Malá je nejaká prudká,“ začali sa smiať ostatní dementi v aute, teda skôr krochkať, lebo to tak vážne znelo. ,,Zavri to okno, ale opatrne, nech sa ti pri tom ten šrot nerozpadne, a pokračuj ďalej , hej?“ pridala sa Peťa a nalepila tomu idiotovi na čelo žuvačku. Tie prasatá sa smiali ako divé, až im povedal, nech vypadnú z auta, keď im to pripadá vtipné. Chudák, brali ho vážne iba kvôli autu.
Prasatá teda vystúpili z auta a mne nenapadlo nič iné len žobrať odvoz od tohoto dementka za volantom, čo si zakaždým pri nasadnutí do auta naslinil ruky a pretiahol si nimi toho svojho šišatého uhra medzi ramenami. ,,Počuj, keď máš tú plechovicu prázdnu, nezvezieš nás k mojej babke?“ spýtala som sa na drzovku, nech si nemyslí, že som posraná. ,,Prachy nečakaj, dali sme ich pri vstupe, aby nás pustili dnu na disco,“ dodala Peťa. Peter na nás chvíľu pozeral a potom sa mu rozžiarili oči, ako keby ho malo zozadu jebnúť auto. ,,Hodím vás, šťandy, ale nezašpinte mi koberčeky, keď budete grcať tú lacnú vodku, čo vám tam nalievali,“ uškrnul sa a potiahol sopeľ tuším aj cez oči. Tak sme si nastúpili ako paničky. Ja dopredu a Peťa dozadu. Bolo mi jedno, že Peter ide asi 90tkou cez dedinu a opilcov zo zábavy obieha hravo ako kužele na cvičisku. Len nech som doma! Ešte nás predsa s Peťou čakalo preliezanie brány a vyklopkávanie na okno babkinej spálne, aby nás pustila dnu. Peťa bola ticho, ja ponorená do myšlienkových manuálov na otváranie dverí sponkou. Vždy ma zaujímalo, či sa to ozaj dá. Keď som bola väčšia a začali bežať prvé diely McGajvera (neviem ako sa to píše, ozaj), zistila som, že sa to fakticky dá. Aj keď tú bombu zo žuvačky som do teraz nepochopila. Až keď ma Peťa zozadu hrkla do ramena, som si všimla, že sme akosi dom mojej babky prešli a Peter si to šinie niekam za dedinou. ,,Ty si slepý alebo nevieš, kde bývam?“, opýtala som sa Petra. On len mlčal. Vedela som vždy, že je divný. Všetci mu hovorili autista, lebo sa večne knísal a chodil sa sám prechádzať po lese, keď bola najväčšia tma. ,,Haló, drbe ti? Otoč to! Minuli sme náš dom. Nechcem spať kvôli tebe na dvore vedľa psa.“ Nič, nereagoval. O chvíľu zabočil na poľnú cestu. Zastavil hneď vedľa stohu starej slamy. Bolo mi jasné, čo sa deje. Môj malý chladnokrvný diabol v hlave mi hovoril: ser na neho, nepanikár. Ste dve. On je sám. Žiadny nudný dlhý sex ťa nečaká. Lenže Peťa mi do druhého ucha začala vrieskať opak, že odchádza, že Peter je úchyl krížený s dementom maximálneho rangu a že odpaniť sa nechá radšej niekomu inému. Hovno! Už rok to mala dávno za sebou. ,,Aj autistom sa postaví, dievačatá, takže ktorá začne prvá?“ prehovoril po chvíli Peter a pozeral na mňa skleneným pohľadom. Rukou mi šmátral po nohách. Začala som sa tiež báť. ,,Pozri sa môj, keď nás tu teraz akože znásilníš, pôjdeš do lochu a tam ti budú kamoši tak dlho a intenzívne preťahovať riť, že ťa to postupne omrzí!“, kričala som a snažila sa otvoriť dvere. Lenže nešli a Peťa tiež kričala ako zmyslov zbavená. Peter mi chytil ruku a ťahal ma k sebe, aby som nemohla otvoriť dvere. Petre sa ich podarilo otvoriť a zvonku otvorila tie moje. Ťahala ma von, lenže ten debil ma držal za stehno. Naštvala som sa a druhou voľnou nohou som ho kopla z celej sily do toho konského ksichtu. ,,Utekaj, do riti, utekaj!“, kričala Peťa. Tak som utekala a počúvala Petra, ako za nami vyhukuje, že nás na roli zožerú divé svine, lebo všade okolo je kukurica. Dostali sme sa na cestu. Peter nás obehol na aute, ukázal nám z okna fuckera. Odvtedy som ho nevidela.
Domov sme prišli až nad ránom, lebo ten magor nás vyviezol až dakam do prdáloviec. To už bola babka hore a lamentovala nad tým, aké cundry si to dnes matere na prsiach chovajú. Nikdy by som nepovedala, že budem šťastná, že som doma a že môžem takéto pičoviny počúvať hneď z rána.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
antifunebracka
29. 9.sept. 2011 22:17
ja ta milujem za tento blog:dMILOTA MA POKRACOVANIE!
Napíš svoj komentár