Je piatok, týmto dňom mi oficiálne končia jarné prázdniny...počkať, prazdniny? Ako prosím? Naozaj som napísala prázdniny?
Presne o 24 dní maturujem. Takže si asi viete predstaviť, čo som robila cez tie tzv. "prázdniny". Celý čas sa pozerám do zošitov, učím sa, precvičujem si a hrabe mi z toho. Nebolo by mi asi tak zle, kebyže nie je polovička ľudí čo poznám plná totálnych flákačov, ktorí sa nič neučia, kašlú na to, ale predsa...hlúpi majú šťastie.
Prečo mi nedokže moje svedomie dovoliť byť taká ako oni? Od stredy iba zúfam nad tým čo ma čaká. A čo je najhoršie, rozmýšlam nad tou neskutočne desivou vecou- nazvime ju budúcnosť. Vysoká škola, samá matika a fyzika...a ja ak na nej budem, tak z nej poletím prvým rýchlikom domov, ak nie náhodou nejakým expresom. I keď sa rada posúvam v živote ďalej, častokrát rozmýšlam o výške, o intráku, o tom čo bude potom, no s takouto zúfalou náladou sa toho len bojím. Sakriš!
Síce som za týchto pár dní dobehla pár vecí, čo mi unikali zo slovenčiny alebo nemčiny, ale zistila som, že mi unikala aj veľmi podstatná vec. Som NEUROTIK...panikárim, zúfam, bojím sa. Taká som nebola a ak hej, tak len v malých dávkach. Ani nechápem kde sa to všetko vo mne berie. A čo je na tom najhoršie? Že tým zaťažujem ľudí naokolo a hlavne človeka, ktorého milujem a iba mu vďaka tomu zbytočne robím zle a som ufrflaná.
Nie nadarmo som od začiatku šk. roku hovorila, že chcem už nech je doba maturity, nech toto všetko už rýchlo prejde a ja sa konečne uvoľným s pocitom, že som to zvládla a mám skoro štyri mesiace voľno.
Tak teda, už aby to tu bolo! Síce s nervami a stresom, ale v pekných šatách KONEČNE budem o krôčik ďalej v mojom živote....snáď to všetko dobre dopadne
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.