Chodievali sme von, či už s partiou alebo len my dvaja, vždy to stálo za to. Volávali sme... vždy kopec smiechu. Písali sme si, výlevy srdca, vtipné témy...
Nepamätám si že by si mal nejaké problémy. Vlastne.. nemal si žiadne problémy. Skvelá rodina, frajerka, kamaráti..
Bol si obľúbený, ľahko si si získaval kamarátov. Zajtra sme mali ísť von. Ty, ja a Maťo. No nepôjdeme.
Zobral si si život.
Prečo si skočil?
Prečo si nepovedal ak ťa niečo trápilo? Keď už nie mne tak prečo nie niekomu inému?!
Nemuselo sa to skončiť takto. Smrťou.
Viem že ani tú smrť si nemal takú, akú si si asi predstavoval. To sem nejdem písať.
Tieto riadky sa mi píšu ťažko.. Plačem keď toto píšem. A neplačem iba ja. Nechýbaš iba mne.
Odpočívaj v pokoji. Máme ťa radi Andy a navždy ostaneš v našich srdciach...
Stále sa však budeme pýtať "Prečo? Prečo si to urobil?"
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
efickaa
11. 3.marca 2011 23:50
na to odpoved nenajdes uz nikdy :/ zazila som to iste minuly rok s kamaratom..
2
"Prečo? Prečo si to urobil?"
Táto otázka vám zostane v srdci navždy...moja tam je už štyri roky, keď to spravil...
Odpoveď sme nenašli ani v jeho denníkoch...
Táto otázka vám zostane v srdci navždy...moja tam je už štyri roky, keď to spravil...
Odpoveď sme nenašli ani v jeho denníkoch...
3
silny blog. obcas ludia, ktori posobia najspokojnejsie, su psychicky najviac na dne
Napíš svoj komentár