Chce sa mi plakať

Poznáte všetky tie zahraničné ( ale aj naše) filmy kde sú štatstné rodiny? Deti majú šťastné detstvo… sú bohatí…ale aj keď su chudobný tak aspoň držia spolu. A ja im závidím. Závidím im to že sú spolu s rodičmi v dobrom i zlom. Závidím im to šťastné detstvo. Závidím im že ich rodičia majú radi.

Ale to nieje len vo filmoch že? Také rodiny sú aj naozaj.

Chce sa mi plakať pretože ja som takú rodinu nikdy nemala, nemám a ani mať nebudem. Chce sa mi plakať keď mi niekto povie že boli napríklad len na obyčajnej prechádzke s mamou, pretože na mňa kašlú. Niektorým vadí že si ich rodičia prehnane všímajú no mňa nie. Na mňa kašlú.
A najviac sa mi chce plakať z toho, že mi MOJI RODIČIA dokážu do očí povedať že ma nenávidia.

Ale koho toto zaújma? Koho budú zaújmať tieto moje problémy? Nikoho. Ani kamarátov, ani najlepšiu kamarátku, ani iných dospelých. Proste nikoho.

Naučila som sa s tým žiť a zakrývať to tak že sa nič nedeje. Ale deje. Ale nikto to nevidí.
A vždy keď vidím niake decko, či už malé, alebo teenagera, s rodičmi tak sa mi chce plakať mojich by ani nehlo so mnov niekam ísť, niečo pre mňa spraviť a podobne.

 Blog

13 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu