Ako sa stal Stovko brigadnikom zaseknutym na hajzlikoch alebo brigada na POHODE ... part 1

Konecne sa na mna s brigadami usmialo stastie a mal som moznost brigadovat na POHODE.

Prva vec, co som na vlastnej kozi pocitil bolo uz stredajsie ranne vstavanie. Oproti tradicnemu vstavaniu o siedmej som musel vstavat nieco pred piatou. A mimochodom podarilo sa mi zaliezt spat asi o tretej v noci, lebo som si musel spakovat zo sebou par veci. Takze vstyk z postele a hor sa na stanicu. O pol osmej opustam na par dni moju milovanu Bratislavu. Pohoda vola, tak vyrazame smer Trencin ...

Po prichode do tohto "pohodoveho" mesta sme najprv zhrpzeny jeho dopravou. To typicke bratislavske "MHD je ako smrt, nikdy nevies, kedy prijde" sa da pouzi asi na vsetky mesta na svete. teda sme plne vuzili sluzby miestnych stankov z nanukami a zmrzlinou

Po prichode na letisko sme v ramci slusnosti niesli jednej kamaratke tasku. nastvalo nas, ked nasim v zadu sa vlecucim babam zastavil nejaky motorizovany vojak a tak sa viezli cast cesty od biskupickej brany (chlapi su svine, hehe) . Ked sme to uvideli, postavili sme sa chudakovi vojakovi do cesty a ten bol nuteny
zastavit a spominanu tasku od nas si nechat nalozit. Ako sme ju nakladali, bolo nutene zastavit aj dalsie auto, ktore bolo ochotne zobrat aj nas bez "zenskych prednosti".

Po registracii sme si museli chvilku pockat, lebo nebola "mliekopaska". To je paska, ktora sluzi na to, aby ju proste bolo vidiet. Samozrejme nam bola teda pridelena ina robota a tak sme cervenobielou lepiacou paskou oblepovali vrazedne vyzerajuce droty, ktorymi bolo na pohode prichytene snad vsetko. Po tomto konecne spominana miekopaska dosla a tak sme zacali oznacovat sektory v stanovych mesteckach. Zrovna bolo poludnie, ked sme sa vlacili z pneumatikami po luke bez najmensej nadeje na nejaky vanok, mracik alebo kusok tiena. K veceru, ked sme uz konecne ich navlacili na celu severnu luku, sa tam zastavila nasa sefka {ktora je mimochodom uplne super) a povedala, jednu vetu ktoru ak si nezapamatam na cely zivot tak aspon na par dni. Ta veta znela "To ste teda dobre odflakli". Pneumatiky bolo poriadne na krivo, kedze sme vymeriavali asi len prva dva rady, a zbytok zme robili od oka. tak sme si povedali, ze zajtra to dotiahneme a isli sme spat. Este sme v ten den stavali podium pod orange stage-om ale to sme mali ako pracu naviac.

ked sme boli z robotou hotovy bolo uz po polnoci a tak sme roztiahli stany a vybrali sa do rise snov. Pred tym ako sme zaspali sme si nastavili budiky na fakt skoro rano, aby sme nemuseli makat v tom navacsom teple.

To sa tiez nakoniec vcelku zaujimavo zvrtlo, ale o tom az nabuduce, kedze Stovko je momentlane unaveny, ale trpel akutnou extremnou chutou napisat uz aspon cast svojich zazitkov do blogu.

END OF PART ONE ...

V dalsich castiach este si precitate ako sme stretli chodiacu spermiu a bude vysvetlene preco bol chudak Stovko zamknuty na hajzlikoch .

Pokracovanie si mozete precitat tu.

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu