Všetko najlepsie Stovkovmu dedovi k 75ke alebo Stovkov víkend

Stovko bol konečne niekde v paži. Konečne nebol cely týžďen zavtretý doma. Cez víkend Stovkov dedo oslavoval 75te narodeniny a teda bola veľká oslava.

Sobotňajšie vsávanie som nikdy nemal rád. U nás doma, keď sa človek v sobotu zobudí najde už totiž obvikle obidvoch rodičov ako pobehujú po byte a vrhajú na nás spachtošov opovržlivé pohľady. Tak či onak už v predchádzjúci večer som vedel, že na ďalší deň ma čaká hromada nudy v podobe rodinnej oslavy. A vstavaťdo nudného dňa je ešte nepríjemnejšie.

Po zobudení sa a rýchlom zaprataní voľného miesta v žalúdku plným tanierom ovsených vločiek z mliekom som ako spravny psychicky naruišený maniak si sadol za komp, dokonca som to dostal nakázané, kvoli tomu aby som zistil aké má byť počasie. Takže som zistil, že zbytok soboty ma byť slnečne a v nedeľu zatiahnuté z prehánkami.

Keďže som mal ísť aj z celou famíliou preč, vybral som sa smerom do fitka. Ešte cestou som si hovorilm že či nemajú náhodou obednú prestávku. Nie nemajú. Akonáhle som sa potešil tejto informácie našiel som hneď vedľa otváracích hodín nápis "V sobotu 18.8 bude fitness centrum STAR CLUB zatvorené z dôvodu sanitárných opráv". No čo už, smola ...

Po tradičnom chaose, hadani sa a hrbe iných zbytočností bez ktorých sa v našej rodine žiaden odchod nezaobíde sme konečne vypadli z domu. Pre informáciu o čase to už bolo niečo po tretej. Naša cesta životom zrazu aspoň dočasne dostala nejakýu pevne stanovený cieľ. Bola ním malá dedina kus cesty za modrou nazvaná Lošonec, kde sa v sobotu konala dedova oslava u tety na chate.

Celá cesta tam sa obišla bez vážneších komplikácií. Keď sme tam dorazili trvalo nám asi pol minúty kým sme sa vrhli na čerstvo mojou tetou upečené nivové koláčiky. Boli fakt skvelé. To bolo prvý znakom, že to nakoniec nebude až taký hrozný výkend. Asi hodinu po nás dorazili bratranci. Nasledovala vynikajúce večera, pri ktorej boli na dedovu počesť vznášané prípitky zo všetkých strán až keď nakoniec to zaklincovala moja babka, ktorá vyzdvihla takú blbinu ako moje meniny, ktoré boli pomaly pred dvoma mesiacmi a že to je tiž dôležitá udalosť. Proste si nenechala újsť šancu zarýpnuť do deda. edo si našťasie z toho nič nerobil a teda oslava mohla pokračovať konzumáciou užasných kuracích stehienok pripravených mojou tetou.

Bohužial po tom sa z oslavy stalo dočasne otrava, lebo sa začali, ako na každej rodinej akcíí, pozerať fotky zo všemožných príležitostí vrátane mojho venčeka, ktorý však bol pred rokom a pol, pri čom mi bolo asi tristo krát povedané, o koľko lepšie som vyzeral s kratšími vlasmi. Naštastie na tieto poznámky už som zvyknutý, čiže som ich naučený s prehľadom ignorovať.

Po tejto extrémnej nude a po tom, čo sa všetkých desať navštevníkov vystriedalo v jednej kúpeľni sme išli spať. Mne sa ušlo miesto na karimatke na zemi, čiže som sa zobudil z pekelne stuhnutým pokrúteným chrbtom. Našťastie to za chvíľu prešlo.

Doobedie prebehlo v znaku mojho a bratrancovho jamovania. Mne prihodil basu a tým pádom som sa vyhol použitiu synťáku, ktorý sme ťahali až s Bratislavy (80 km???). Dokonca povedal, že sa mu so mňou dobré hrám, čo bolo oproti jeho obviklej kritike všetkého, čo som robil príjemná zmena. Takto sme hrali vždy do vtedy, kým nás nezačali bolieť prsty, potom sme išli jesť koláč a potom zas späť ko nástrojom. Boli sme ešte doprevádzaním otravnými poznámkami mojej baky o tom, aký sme dobrý a ako sa to jej strašne páči.

Po ďalšom výdatnom obede sme sa ešte chvíľu nerobili skor nič a potom sme sa vybrali domov. Cestou sme sa viezli babku, čiže keď konečne vystúpila, tak už som mal poriadnu bolesť hlavy, ktorá zatiaľ nepešla.

Takže takto prebiehal Stovkov víkend ...

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu