Dnes to už od rána kvôli vetru nevyzeralo dobre: psíčkari venčili psov štýlom "púšťame šarkany" a ženy sa kapucňami alebo holými rukami snažili zachrániť účesy, kvôli ktorým stávali o 40 minút skôr. Zbytočne. Keby ten vietor vyfúkal z hlavy moje temné myšlienky, bol by aspoň na niečo dobrý. Znova sa mi s ňou snívalo. Koľko je to už od rozchodu? Mesiac alebo dva? Prestal som počítať. Ráno nachádzam jej voňavku. Chvíľu mám pocit, že sa nič nezmenilo, že odišla len do práce a ostala po nej tá omamná vôňa. A keď pôjde na obed, zavolá mi, aký mám deň. Potom večer, keď sa vrátim domov, bude čakať a rozprávať a rozprávať.. A ja sa budem tešiť z jej prítomnosti a príležitostne odpoviem.. Zase som patetický. Myslel som, že už som sa cez to preniesol. Podvedomie mi zas ukazuje stredný prst.
Autobus sedmička, mnou výstižne prezývaný geriatrička, bude zas plný dôchodcov viac či menej schopných samostatne stáť a nepadať. Na druhej zastávke uvoľňujem miesto dedkovi, stará tlstá cigánka tam tlačí svoju asi sedemnásť ročnú dcéru, aby si tam sadla. Vynadám jej. Ona mne tiež. Pekné ráno.
V robote to ide celkom rýchlo. Počúvam ľudí, ako mi s výraznou gestikuláciou vysvetľujú svoje predstavy o dovolenke. Počúvam len na pol ucha. Mať tak vaše starosti a vaše prachy. Dnes musím zaplatiť nájom na byt. Tento mesiac už nesmiem rozhadzovať, lebo budem odkázaný na žobranie peňazí od rodinných príslušníkov. To nedopustím. Dnes to bude bez obeda.

Cestou domov sa zastavujem vo FuckCopy a tlačím si štátnicové otázky. Toľko papierov potlačených samými stupídnosťami. Aby sa mi to všetko nejako podarilo zapamätať, môj mozog bude určite musieť vymazať nejaké životné funkcie. Stavím sa, že moju ex- mi tam nechá.

Vonku sa k vetru pridáva dážď. Autobus nie je našťastie taký plný. Cestou domov sledujem psíčkarov. To sú nezmari. Ale ja by som asi tiež radšej zmokol, ako by som mal čistiť z koberca psie hovná. Už som seriózne hladný. Myslím, že v mrazničke mám nejaké hranolky. Za posledné mesiace som celkom rapídne schudol. Niekoľko porcií hranoliek ma snáď nezabije.

Prázdny byt ma verne čaká tak, ako som ho ráno zanechal. Prekvapivo – prázdny. Skontrolujem krabičku cigariet. Ešte tam niečo ostalo. Ušetrím si na neskôr. Keď prestanem myslieť na ňu, prestanem fajčiť. Prestanem sa utápať v alkohole a temných myšlienkach. Prestanem – ale dnes to nebude. Dnešok bude zas patriť minulosti.

 Denník
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
antifunebracka  7. 8. 2016 16:40
Koľko ste boli spolu?
Napíš svoj komentár