Na chatu pre mňa, Katku a Vandu prišla mamina. Ostatný išli buď busom, alebo pre nich niekto prišiel ako pre nás.
"Ako ste sa mali?" opýtala sa mamina, keď sme sa rozlúčili zo spolužiakmi a nasadli do auta.
"Úžasne." povedala Katka.
"Zabávali sme sa, kecali, tancovali. Skvelá chatovačka to bola." povedala som s úsmevom na tvári.
"A Dominiku ste nechali kde?" opytala sa mamina.
"No ona išla s Vladom."
"Nehovorila si mi, že sa rozišli?"
"Hej, hej rozišli sa, ale je to komplikované, same nevieme čo sa vlastne deje."
"Tak to znie zaujímavo tajne."
"Veď to tak aj je. Vôbec nevieme čo v poslednom čase Dominika prežíva. Vôbec snami nekomunikuje." posťažovala sa Vanda.
"Určite to nebude nič zlé". snažila sa nás povzbudiť mamina.
"Viem, len bojím sa o ňu." povedala som.
V škole...
Čas ubiehla neobvýkle rýchlo. Bolo to asi tým, že sme sa ako trieda viac skamarátili. Teda česť vínimkam. Prvý deň po chate sme boli síce väčšina z nás ešte v takom nie moc naladenom opare, ale počas vyučovacích hodín sme sa dali do pohody a fungovali ako sa patrí. Našťastie sme mali taký voľný deň, lebo sme všetci po víkende boli unavený a nikto sa pravdepodobne ani do učenia sa nikto nehrnul.
"Ty kam si zdrhla?" opýtala sa Vanda Dominiky, keď sa objavila po druhej hodine v triede.
"Ako, že kam?" nechápala.
"No veď na chate. Odišla si z Vladom, nepamätáš si?" Usadila sa na stoličke, začala sa prehrabávať v kabelke a popri tom hovorila: "Čo vám poviem. Aj tak ste si to už domysleli."
"Počkaj vy ste spolu.. spali?" opýtala som sa.
"Nie, pre boha to nie." zasmiala sa. Ostala som v miernych rozpakoch, ani neviem prečo.
"Ste spolu?" opýtala sa Katka.
"Asi, neviem. Nemôžeme sa rozprávať o niečom inom?"
Týždeň v škole ubehol v celku rýchlo. Ani som sa nenazdala a nastal deň D. Stretnutie sa po rokoch s otcom. Nemohla som kvôli tomu ani spať. Nervózna som bola. Videlo to aj moje okolie.
"Rony, neboj všetko dopadne dobre." upokojovala ma mamina, kým som pobehovala po svojej izbe a ukladala si veci na miesto.
"Neviem, je to dobrý nápad?"
"Strenutie s otcom myslíš?"
"No."
"Vieš, že ťa do toho nenútim, ale mala by si sa s ním porozprávať. Chýbaš mu."
"Určite to stretnutie neodvolám na poslednú chvíľu, ale mám taký pocit, že to nedopadne dobre." povedala som jej úprimne.
"Neboj, budem pri tebe." usmiala sa na mňa a objala ma.
"Ďakujem mami." opätovala som jej úsmev.
"Sebastián príde?"
"Neviem, má tréning, ale sľúbil, že urobí všetko pre to aby bol so mnou."
"Nie si hladná alebo smädná?" opýtala sa ma keď vychádzala z mojej izby.
"Nie." doukladala som veci, medzi tým som napísala sms Sebymu, či príde, ale neodpisoval tak som odložila mobil a išla som do sprchy, kde som si dala relaxačný kúpeľ s penou do kúpeľa.
Katka...
Ranné vstávanie mi robí problém aj napriek tomu, že už tri roky, každý deň vstávam do školy o pol šiestej, ale stále som si na to nezvykla. Ešte horšie je to, keď musím v skorú hodinu vstávať cez víkend. Horko-ťažko som sa vyšuchtala z postele aby som stihla vlak na čas. Nemohla som si predsa ležať v posteli, keď som mala stráviť víkend s Peťom u neho doma. Snažila som sa nikoho nezobudiť, ale nepodarilo sa mi to. Mamina prišla rozospatá do kuchyne: "Už ideš?" opýtala sa, zatiaľ čo si šúchala oči.
"Zachvíľu." Lietala som medzi kúpelňou, mojou izbou a kuchyňou.
"Odveziem ťa na stanicu?" ponúkla sa.
"Nie, nemusíš sa kvôli mne obliekať, pôjdem busom."
"Ale nenechám ťa predsa sa trepať busom. Veď si moje dieťa. Aj tak mám v meste neskôr stretko tak aspoň sa preberiem a musím isť aj tak do Tesca, tak či pôjdem o hodinu alebo teraz nič sa nezmení." Odišla sa prichystať, zatiaľ som sa v kľude naraňajkovala. Zbalila som si do cestovky minerálku, nejaké sladkosti a keď bola mama nachystana vyrazili sme.
"Prídem pre teba v nedeľu?"
"Môžeš ak sa ti bude chcieť."
"Napíš mi o koľkej budeš na stanici a ja prídem. Večer mi zavolaj a dávaj si na seba pozor."
"Budem, ahoj." poslednýkrát som zakývala mame na rozlúčku a vykročila som smerom ku železničnej stanici.
************
Som zvedavá, že či vás ešte príbeh Ako jeden človek zmení život baví čítať, ak už veľmi nie, alebo sa niekedy nudíte napíšte mi buď komentár alebo TSku aby som vedela, že či sa mi to oplatí ešte písať, alebo či sa mám v niečom zlepšiť. Aby som vedela načom mam popracovať. Čakám na vaše názory a nebojte sa úprimnosti, chcem sa zlepšiť tak prijmem všelijakú kritiku
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
katuska8808
6. 1.januára 2012 18:34
mne sa to páči! síce je pravda, že neviem byť moc kritická, ale to vážne dobré
Napíš svoj komentár