Plná nie veľmi pozitívnych emócií som sa vytratila z jedálne. Vybrala som sa na čerstvý vzduch, ktorý som potrebovala ako soľ v rozprávke Soľ nad zlato. Vonku vládlo pokojné, príjemne teplo. Vietor mierne pofukoval, čím spôsoboval chlad na ľudskej pokožke. Ešteže som si zobrala sveter. Vietor, ktorý fúkal sa mi hral z vlasmi. Hral sa na kaderníka a menil môj účes na nepoznanie. Smer vetra sa každú chvíľu menil, takže som sa mu ani nepriečila a nechala som ho nech dokončí svoje majstrovské dielo. V ruke som držala mobil a premýšľala som, že sa ozvem Sebymu čí vôbec príde. Mal byť už dávno tu, ale stále nebol. Sadla som si na lavičku pod jabloň, ktorá na jar určite krásne rozkvitne. Tešila som sa na to ako malé deti na prvý napadnutý sneh. Nikdy predtým som nezažila ten pocit voľnosti. Vidieť rozkvitať ovocné stromy, ktoré v neskoršom štádiu, keď nastane ich čas začnú plodiť ovocie svojho druhu. Sadla som si na drevenú, hnedú lavičku a vyťukala som do mobilu správu venovanú pre môjho miláčika.
"Ahojcek milacik, prides? potrebujem ta velmi, chybas mi."
Odpoveď prišla akoby obratom.
"Honey, prepac, ale chalani ma vytiahli na pivo, chvilinku sa zdrzim, ale do hodinky som u teba. Ako to ide?"
"Ani sa ma nepytaj, hrozne to je. Neviem co som od tohto ocakavala, ale som sklamana."
"Nebojkach, som u teba coby nevidiet, som s tebo uz teraz.. aspon v myslienkach urcite."
"Oki moj najmilovanejsi zabav sa este "
Odpoveď už neprišla, tak som mobil položila vedľa seba a zahĺbila som sa do myšlienok, ktoré mi behali po rozume. Nebolo ich veru málo. "Mala by som si prečistiť harddisk." pomyslela som si a zasmiala som sa pre seba.
"Čo ti je smiešne?" opýtal sa otec, ktorý ma naľakal tým, že potichu a zozadu za mnou prišiel.
"Nič." odvrkla som. Nemala som tú správnu náladu na konzultáciu s ním. Nie po tom čo všetko sa stalo.
"Chápem, že si ku mne odmeraná." prešiel spoza môjho chrbta a postavil sa predo mňa. Mala som výborný výhľad na neho. Zostarol od vtedy čo som ho naposledy videla. Nevyzeral škaredo, práve naopak akoby opeknel. Oči, tie jeho oči, presne som sa s v nich videla. Nie nadarmo, že všetci čo nás poznali hovorili, že som celá po ňom. Narástla vo mne hrdosť, ktorá už nemala miesto aby sa v mojom tele pomestilo, chcela isť von, ale zatlačila som ju myšlienkou, že aj napriek tomu ma nechal s mamou.
"Neviem čo konkrétne ti mamina povedala, keď sme sa rozviedli, ale nejaký čas po rozvode som ťa kontaktoval. Písal som ti listy, na sviatky pohľadnice. Posielal som ti darčeky. Chcel som ostať v kontakte, ale ani na jeden chabý pokus neprišla odpoveď tak som sa vzdal. Myslel som si, že ma nenávidíš, že si nepraješ aby som ťa niekedy ešte kontaktoval. Bol som slaboch a myslela som si, že to bude pre teba lepšie, alebo skôr, že to bude lepšie pre mňa. Trpel som, ani si to nevieš predstaviť. Chodil som po svete ako duch, ktorý stále vlastnil telo, bol ľudskou, živou bytosťou, ale nežil som. Potom som sa však vzdal. Opustil som sa a prestal som ťa kontaktovať a tak som sa dostal na hladinu, ktorá mi vyhovovala toľký čas, až do asi rok dozadu." hovoril, pozeral sa na mňa. Chcel vedieť ako sa tvárim, ako reagujem, čo si myslím o ňom a slovách, ktoré vypúšťa z úst.
"Ako, prečo?" vyjachtala som zo seba dve slová. "Prečo si ma opustil? Prečo si si ma nevzal zo sebou? Prečo?" slzy sa mi predrali z oči a pár sa skotúľalo po tvári. Bolo mi to strašne ľúto. Tie roky, ktoré sme mohli spolu prežiť, ale neprežili. Boli mi ľúto aj tie roky, ktoré sme prežili, ale už sa nevrátia. Najviac mi však prišľo ľúto to, že už to nikdy nedoženieme, nedožijeme a že to čo možno zažijeme už nebude také ako predtým. Nebude to TO orechové.
"Pretože to bolo lepšie pre teba. Viem, že mi možno neuveríš, ale ak si dobre pamätáš detstvo sme prežili skoro spolu len my dvaja, tvoju mamu sme úplne vynechali. Ostala na druhej koľaji. Keď som jej oznámil, že sa sťahujem do Anglicka, nechcela o tom nič počuť. Dôvodom bolo niečo čo dodnes nevieš a ak bude chcieť sama ti o tom raz povie, ale jej odpoveďou bol rozchod. Že vzťah na takú diaľku nemá zmysel. Odžili sme si toho veľa a vedeli sme, že má pravdu. Vždy bola ona tá vyspelejšia, rozumnejšia. Vtedy keď mi oznámila, že sa chce rozviesť mi dala voľbu, že si ťa môžem nechať, že aj tak máš lepší vzťah so mnou ako s ňou. Celú noc som nemohol kvôli tomu premýšľať. Myslel som si, že ak ostaneš s ňou naďalej ostaneme v kontakte a že si nájdeš cestu aj k nej. Veľmi ťažko sa mi od teba odchádzalo. Celé tie roky som mal aj stále mám obraz toho ako ťa opúšťam, ty plačeš, nechceš ma pustiť, ako odchádzam bez teba." už mal slzy v očiach aj on. Bolo to naozaj dojímavé. Postavila som sa a objala som sa s ním. Možno to objatie trvalo len pár sekúnd, možno minút, ale toto objatie som potrebovala a chýbali mi tie roky.
Prisadol si ku mne na lavičku a nasledovali ďalšie otázky z mojej strany. Trpezlivo odpovedal na každú otázku, ktorú som mu položila.
"Ako ste sa s mamou vlastne skontaktovali?"
"Bolo to asi pred dvomi roky, keď som bol s chalanmi z Anglicka na dovolenke na Malorke boli sme ubytovaný v rovnakom hotely. Nevedeli sme o sebe, až v posledný deň čo som mal rezerváciu v tom hotely som ju stretol v bare. Sedela pri pulte a zaujala ma už od chrbta. Neviem či by som ti o tom mal povedať, ale tak veľmi si mi chýbala, že ti to chcem vynahradiť, keď nie inač tak aspoň tým, že ti môžem niečo, čokoľvek dokonca aj toto povedať." úsmev sa mi rozšíril o čosi viac. Vôbec ani na stotinu mi z tváre nezmizol.
"Ani vo sne by mi nenapadlo, že to bude ona. Prisadol som si k baru, na stoličku vedľa nej. Objednal som si drink a vycítil som pohľad, že sa na mňa pozerá tak som jej pohľad opätoval. Podrobnosti ti samozrejme rozprávať nebudem, ale vtedy sme sa po dlhom čase videli. Vymenili sme si pár slov, keď odchádzala z baru nechala mi vizitku z číslom. Po dlhšej dobe som nabral odvahu a ozval som sa jej. Od vtedy sme boli v kontakte. A teraz mi povedz niečo o sebe ty. Už aspoň hodinu ma tu vypočúvaš. Cítim sa ako na policajnom výsluchu, teraz budem policajt ja a ty vinník."
"Ho ho ho, som nevinná." zdvihla som ruky nad hlavu, v zmysle že sa vzdávam, ako som to už aspoň tisíc raz videla vo filmoch.
Her name is Noelle
I have a dream about her
she rings my bell
I got gym class in half an hour
Začal mi volať Seby. Prijala som hovor. Oznámil mi, že už je pred domom. Rýchlejším krokom som sa ponáhľala k bráne aby som sa mohla zvítať s miláčikom, na ktorého som ešte pred vyše hodinou netrpezlivo čakala. Ten čas ubehol rýchlo, lebo som sa nenudila a neponárala a neutápala som sa v myšlienkach. Tá hodina bola najlepšou hodinou v poslednej dobe.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
katuska8808
23. 1.januára 2012 18:56
tak toto je skvelé! vážne
Napíš svoj komentár