Ako jeden človek zmení život.=43. časť (Garden párty.-4..Slon v lentilkách)

Vonku to naozaj žilo ako sa na párty patrí. Všetci tancovali alebo sa inak zabávali. Môj chlapec s tými najkrajšími očkami a prekrásnym úsmevom hral fľašu spolu s Majkou, Kamilom, Vanduškou, Tomáčom a Maťou. Nika s Mišom tancovali a ostatný hrali karty.
Môj milovaný si ma všimol a pritackal sa ku mne.
"Už som myslel, že sa neukážeš." dal mi letmý bozk na líce a zapotácal sa. Radšej som ho chytila okolo pása aby nespadol. Aj keď veľká istota to teda nebola. Prinajhoršom k zemi by sme išli obaja.
"Pekne si opitý. Cítiť to z teba na kilometer."
"Závidíš? Daj si aj ty, veď nakoniec si hostiteľka." pokúsil sa dočiahnuť fľašu fernetu zo zeme, ale gravitácia zafungovala a už bol na zemi a ja na ňom. Tak srandovné sa to zohralo, že som sa nemohla dlhú dobu prestať smiať. A ostatný mi v tom nepomáhali, pretože sa smiali ešte viac.
"Vedela som to." vyplazila som jazyk, situáciu využil a kusol ma do neho.
"Ty potvora!" capla som ho po ramene, oplatil mi to tým, že ma začal štekliť, nenechala som sa a bránila som sa rovnako ako zaútočil.
Chvíľku sme sa takto bláznili, kým nás Majka nezavolala hrať fľašu. Museli sme si sadnúť oproti seba alebo niekam, kde by sme neboli vedľa seba. Sadla som si vedľa Vandušky a Seby tiež vedľa nej, ale z druhej strany. Pokúsili sa mi vysvetliť pravidlá a už sme hrali.
Flaša padla na Sebastiána a fľašu rozkrútila Majka, čiže sa ho pýtala:
"Pravda alebo odvaha?"
"Odvaha." vybral si z dvoch možností. Na chvíľku sa zamyslela:
"20 klikov urob, ak to nesplníš deci vodky na ex." Urobil ich asi 15 a viac nevládal, takže musel exnuť deci vodky. Rozkrútil fľašu a padlo to na Kamila.
"Pravda alebo odvaha?" opýtal sa Seby Kamila.
"Pravda."
"Chcel by si chodiť s Majkou? Áno alebo nie?" po tejto otázke sa Kamil trochu začervenal.
"Áno." povedal bez rozmýšľania. Na Majke som si všimla, červené líčka. "Ale určite nepôjdem do vzťahu bez lásky a po prvom stretnutí." dodal. Rozkrútil fľašu a padla na mňa.
"Pravda alebo odvaha?" Pravda alebo odvaha? Pravda alebo odvaha? kládla som si.
"Pravda." vybrala som si.
"Povedz pravdu, bol v tvojom živote iný muž alebo chalan, ktorého si milovala viac ako Bastyho?"
"Áno bol pred Sebym muž, ktorého som milovala viac." akonáhle som povedala "áno" padli na mňa pohľady,v ktorých som videla otázniky.
"Kto?" opýtala sa Majka. "Odfajčila" ju Vanduš, ktorá povedala: "Povie to keď padne na ňu druhýkrát fľaša." Hra sa onedlho zvrtla na debatný krúžok. Chceli vedieť ako to je so mnou a s mojím otcom najlepším Slovenským futbalistom hrajúcim za Anglicko. Nemala som chuť im o tom hovoriť, ale alkohol mi rozviazal jazyk a išlo to so mňa rýchlosťou stíhačky.
Poradili mi aby som sa s nim stretla, inak by som to mohla neskôr ľutovať. Vedela som to aj sama, nepripúšťala som si to, ale z ich úst to znelo oveľa vážnejšie ako som to brala ja.

"Ronýýýýýýýý." pribehla ku mne Maťa ovplyvnená alkoholom. "Milujem ťa a ďakujem ti za nádherný večer."
"Za málinko." vyobjímali sme sa a odbehla za Tomašom.
Sadla som si na hojdačku a zapozerala som sa na nebo. Hviezdy som nevidela lebo mi v tom vadilo svetlo, ale ostala som len tak ležať a užívala som si tu skvelú pohodu. Hlavou mi prebiehali myšlienky, nič konkrétne, len som tak premýšľala nad miliónmi veci zároveň nad žiadnou.
"Kráska, čo si taká smutná?" sadol si ku mne Seby, zdvihol mi hlavu a položil ju na nohy.
"Nie som smutná."
"Neklam." stlačil mi nos a usmial sa na mňa. Milovala som takéto momenty. Len tak užívať si a byť zároveň s tými, ktorých zbožňujem.
"Neklamem, len som myslela na pána Pierca?"
"Nekaz si ním večer." usmial sa na mňa, prešiel mi prstami po bruchu, čo ma trochu pošteklilo a začala som sa chichotať.
"Vieš prečo si slon maľuje nechty na nohách?" opýtal sa.
Ostala som trochu vykoľajená. Ako si môže slon nechty na nohách maľovať? Mozog mi pracoval ostošesť až sa mi z nej parilo, ale nevedela som prísť na koreň veci.
"Neviem."
"Aby sa mohol skryť v lentilkách. A videla si niekedy slona v lentilkách?" Slona v lentilkách? Čo mu šibe? pomyslela som si.
"Nevidela."
"No vidíš ako sa dobre skryl."
"Čóóóóó?" vykríkla som a začala som sa smiať.
"Ako to bolo?" opýtala som sa, zopakoval mi ho. Od vtedy sa stal tým najlepším vtipom aký som poznala.

 Blog

5 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu