Len ja a on. Spolu. Sami. Niekde na pláži. Jazero bolo vysvetlené do oranžovej farby. Slnko zapadalo za obzor. Taká nádhera odchádzala za kopec. Podoprela som sa rukami, aby som sa pokochala tou krásou všetkých odtieňov oranžovej a žltej farby. Odtrhla som od tej nádhery pohľad, len vďaka jeho vášnivému bozku, ktorý mi dal. Milujem ťa Lu..
Strhla som sa.Všimla som si, že aj Peťo je už hore. "Dúfam, že som ho nezobudila."-pomyslela som si. Chvíľu sme ležali po tichu vedľa seba. Bola som otočená tvárou k Peťovi, ale on ležal na chrbte a pozeral do stropu. Výraz tváre mi napovedal, že nad niečim premýšľa.
"Zlatko nad čím premýšľaš?" opýtala som sa. Pozrel na mňa takým pohľadom, že by mi niečo chcel povedať,ale nevedel ako.
"Kto je Lukáš?" opýtal sa po chvíli. Ostala som šokovaná jeho otázkou. Myslíme rovnakého Lukáša? Nebodaj mi prišla sms od Lukyho alebo mi volal? Do kelu. Mala som si vypnúť mobil!
"Prečo sa pýtaš?"
"Lebo si rozprávala zo sna." odpadol mi kameň zo srdce, že nevolal ani nepísal, ale zas mi narástla hrča v hrdle. "Čo sa mi to do kelu snívalo?"-rozum začal pracovať o stošesť. Do kelu, prečo som musela včera stretnúť Lukyho? Peťo si odkašľal čím ma dostal z premýšľania na zem. Pozeral úpenlivo na mňa a očakával odpoveď.
"A čo som hovorila?" pre istotu som sa opýtala, aby som si nespôsobila nejaký problém. Dostala som doslovne okno. Vôbec som nevedela prísť na to o čom sa mi snívalo.
"Iba si hovorila Luky a potom si niečo mrmlala. Nebolo ťa rozumieť." No super, tak to mi veľmi nepomohlo. Mám klamať alebo povedať pravdu? Do kelu, že sa nad tým zamýšľam, zvolím strednú cestu.
"Jeden kamarát." Do kelu! Nepovedala som to vôbec presvedčivo.
"A čo sa ti o ňom snívalo?" začal sa vypytovať. To nebolo dobré, teda nie pre mňa. Tu to mám, za to, že nehovorím čistú pravdu.
"Neviem presne, ale zbadala som podobného kamaráta a zakričala som na neho v domnienke, že je to Luky, ale nebol to on." zaklamala som mu, ale vôbec som nevedela, čo sa mi snívalo.
"Rony musím ti niečo povedať." vytiahla som Rony na hojdačku. Práve sa rozprávala zo Šimonom, ale nič dôležite nepreberali.
"Neuhádneš koho som včera vo vlaku stretla."
"Koho?" v očiach jej zažiarila ta iska. Vedela som, že teraz aj keby som chcela cúvnuť nedalo by sa.
"Lukyho." pošepla som radostne a hodila na ňu širokánsky úsmev.
"Akého Lukaša?" nevedela koho myslím. Naznačila som jej a pochopila koho mám na mysli.
"Fakt? A čo rozprávali ste sa? Kam išiel? Hovor som zvedavá." a myslela to doslovne. Prerozprávala som jej všetko do najmenšieho detailu včerajšie stretnutie a potom aj sen, ktorý sa mi sníval. Neskôr pri pozeraní telky som si spomenula, čo sa mi naozaj snívalo.
"Naozaj sa s ním chceš stretnúť?" opýtala sa ma neveriacky, keď som jej povedala, že sa mi má ozvať.
"Ani neviem. Aj áno, aj nie. Som z toho dosť zmätená."
"A Peťo vie kto je Lukáš?"
"Nie celkom. Povedala som mu len že je môj kamarát."
"Kati, ale to znamená len jedno." uškrnula sa na mňa.
"Nie neznamená!!!" vedela som na čo mylí, rázne som to zatrhla.
"Ale áno, znamená!!" začala sa smiať, ale mne to smiešne neprišlo.
"Nie neznamená! A končím s touto témou!" vošla som do domu a namierila si to do kuchyne ku chladničke.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
katuska8808
27. 6.júna 2011 18:59
Najskôr som myslela, že je to z pohľadu Rony ale dobré to je (thumbst)
Napíš svoj komentár