Ako jeden človek zmení život.=78. časť (Koniec zápasu a nečakaný telefonát)

Dominika...

"Kto boli tie dve dievčatá?" opýtal sa ma po ceste na tribúnu Dávid.
"Moje ex kamarátky." odvrkla som a vzala som si pár pukancov a vložila ich do úst.
Na tribúne nás čakal menší šok. Mrholilo. Za ten čas čo sme boli vnútri sa aj schladilo, aspoň nebolo dusno, ale ten dáždik sa dal vydržať. Našťastie my sme mali VIP miesta zastrešené takže mi to bolo jedno.
"Ex kamarátky?" Rozpovedala som mu ako to bolo. Teda iba z časti. Tvárila som sa, že sledujem futbal, ale vôbec som nevnímala čo sa na ihrisku deje. Myšlienkami som bola úplne niekde inde. Najlepšie bolo na tom to, že som ani nevedela kde mi lietajú.
"Vieš už to nie je to čo to bývalo. Už im tak nedôverujem. Mám ich rada, ale môj postoj k nim sa zmenil." čakala som, že bude chcieť vedieť prečo, ale nepýtal sa nič. "To som povedala takým tónom, že sa viac na túto tému so mnou nerozpráva?" opýtala som sa seba samej v duchu.

Rony...

"Je to možné?" reagovala som na to, že len čo sme vošli na tribúnu spustil sa dážď.
"Je." povedala sklesnutým hlasom Katka.
"Myslíš na Dominiku?" vedela som čo visí vo vzduchu, ale aj tak som sa jej to opýtala. Nič nepovedala iba kývla hlavou, že som uhádla. Rýchlo sme prebehli na miesta pre VIP fanúšikov a schovali sa pod striešku. Dobre sa ten dážď spustil. V tom mi napadlo, že ešte Seby neprišiel. Podľa hodín tu už mal byť.
"Kati Seby tu už mal dávno byť, ale ešte tu nie je." začala som si robiť obavy.
"Nestresuj, určite čochvíľa príde. Asi sa len zdržal na futbale." snažila sa vyhnať mi pochmúrne myšlienky.
Zápas sme ďalej sledovali bez slova. Iba ja som sledovala telefón, či mi náhodou Seby nevolá. Nezavolal. Bolo koniec zápasu 5:4 pre Slovenských futbalistov. Z toho dva góly dal Vladko, jeden Mirko s tie dva nejaký, ktorých meno mi práve vypadlo.

Po zápase sa všetci VIP fanúšikovia išli pozdraviť s futbalistami či už Slovenskými alebo Chorvátskymi. Na trávniku sme sa zase stretli s Dominikou a jej kamarátom, ktorého meno ešte stále neviem. Medzi tým ako sme išli na trávnik som sa pokúsila dovolať Sebymu, ale nedvíhal telefón. "Asi je niekde na ceste." povedala mi Katka.
"Môžeme sa s tebou porozprávať?" opýtala sa Katka Dominiky, hneď po tom ako sme pogratulovali Slovenským futbalistom a podali si ruky s Chorvatskými. Keď sa Dominika neochotne dotrepala ku mne a Katke, zazvonil mi mobil z neznámym číslom.

"Prosím?" otázku som smerovala do telefónu.
"Ste Rony Piercová?"
"Áno pri telefóne."
"Volám Vám z Nemocnice Kramáre. Sebastián mal nehodu, mohli by ste uvedomiť o tom jeho rodičov? Nedokázali sme ich totiž to zastihnúť a Vaše číslo bolo posledné medzi volanými v jeho mobile..." viac som nedokázala vnímať hlas pani na druhej strane telefónu.

 Blog

5 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu