Neviem ako dlho som sedela na stoličke vedľa Sebyho posteli. Neviem ako dlho mi tiekli slzy po tvári a zmáčali Sebyho ruku, ktorú som stále pevne zvierala vo svojej dlani. Držala som ho tak pevne ako keby sa práve chystal vstať z postele a odísť preč odtiaľto. Preč odo mňa, niekam veľmi ďaleko. Držala som ho najpevnejšie ako som dokázala. Možno len na dôkaz toho aby som cítila jeho prítomnosť, aby som vnímala to, že je tu pri mne a nechystá sa nikam odísť. Nedovolila by som mu to. Nemohla by som.
Neviem čo by som urobila, keby ho tu už nebolo. Nie na to ani myslieť nemôžem. Nedokázala by som viac žiť s vedomím, že ma opustil jediný človek, ktorého celým srdcom milujem. Nemohla by som sa viac už usmievať na svet, aj keď vlastne ani teraz to nedokážem, lebo môj dôvod na úsmev leží tu, teraz na nemocničnej nie veľmi pohodlnej posteli.
Stále som ho držala za ruku. Nehodlala som ho pustiť. Dával mi silu. Energiu. Chuť. Jeho ruky boli ku mne vždy nežné, zvykol ma držať v náruči. Pozerať sa tými jeho prekrásnymi očkami do mojich a vpíjal sa do mňa, do môjho srdca, do duše. A pritom ma objímal tými jeho mocnými rukami, hladil ma po chrbte, šteklil ma na bokoch, kde som neskutočne šteklivá. Kreslil mi na chrbat zvieratka, alebo iné rôzne veci a ja som mala hádať čo to je.
Chcem aby už prestal spať. Chcem aby sa prebral, veď už spal moc dlho. Chcela som ho potriasť a zobudiť ho z toho spánku, ale niekto vošiel do izby a zmaril mi môj plánik.
Tou osobou bola Dominika. Zo sklopeným pohľadom prišla k posteli na ktorej ležal môj najmilovanejší a uprene sa na neho dívala. Skúmala som ju pohľadom. Nevyzerala zrovna najšťastnejšie. Venovala mi krátky, zato plný smútku a bolesti pohľad. Neveštil nič dobré. Teda myslela som si to. "Rony, chcela som sa ti ospravedlniť za môj včerajší výstup." začala rozprávať, prešla k parapetnej doske na okne a zahľadela sa na nie ďaleké budovy. Chvíľu bolo v izbe ticho. Zrejme premýšľala nad tým, čo mi má povedať. "Prepáč mi za to čo som ti včera povedala. Mala som držať jazyk za zubami. Bolo to odo mňa kruté a sebecké. Nemala som právo ti povedať také veci. Nie tebe. Uvedomila som si to až moc neskoro. Teda to čo som ti povedala. Si v situácii, v ktorej som mala stáť pri tebe." odmlčala sa. "Máš úplne právo vyzerať tak ako vyzeráš, máš úplne právo byť v takom stave v akom si. Myslela som len na seba. Na to aby si bola sexi, na to aby sme sa mohli baviť. Neuvedomila som si, čím prechádzaš." zamyslela sa na pár sekúnd. Tým mi dala priestor zasiahnuť do jej monológu.
"Zlatík nemusíš sa mi za nič ospravedlňovať. Vlastne naopak ďakujem ti za to, že si mi otvorila oči. Za to, že som začala vnímať svet naokolo. Aj keď je ťažké existovať z pocitom, že láska môjho života leží v nemocnici na posteli a nedokážem mu nijako pomôcť. Som beznádejná a na pokraji síl. Neviem čo budem robiť ak bude ešte v kóme. Moc ho milujem. Nadovšetko. Chcem aby sa už prebral." slzy sa predrali na povrch, začali stekať po lícach, ale hneď som si ich utrela. Súcitne na mňa hľadela a hovorila: "Viem, že som nebola ta najlepšia priateľka, vlastne aká som ja priateľka, keď som nestála pri tebe v tých najťažších chvíľach. Viem, viem chcela si byť sama zo svojimi myšlienkami a pocitmi, ale som tvoja kamarátka a mala som pri tebe stáť. Potrebuješ ma a ja som tomu nevenovala pozornosť. Myslela som na svoje pocity. Uvedomila som si včera veľa vecí. Uvedomila som si, že neviem čo by som robila a ako by som riešila situáciu keby tu namiesto Sebyho ležal niekto z mojich milovaných osôb. Či už ty, Katka, niekto z rodiny." Pribehla som k nej ani neviem ako a už sme boli v objatí. tak veľmi mi chýbala. "Chýbala si mi. Chýbalo mi tvoje objatie. Chýbate mi všetci, ale najviac Seby." povedala som smutným hlasom a slzy zas ovládli moju tvár a oči.
"Ale vieš moja, neviem čo by som robila kebyže tu leží Vlado. Asi by som to neprežila." začali stekať slzy aj po Dominikinej tvári. Palcom som jej utrela vodopád sĺz na jej lícach a znovu som ju objala. Cítila som sa prvýkrát za tie dni čo tu môj najmilovanejší leží v bezpečí.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár