S Katkou sme sa mali stretnúť pred kultúrnym domom pred obedom. Spolu sme išli do nemocnice pre Rony. Ona zatiaľ o ničom netušila. Keď sme sa zjavili na nemocničnej chodbe tak ostala prekvapená.
"Ahoooojte, čo tu robíte tak skoro?" opýtala sa z oveľa veselším hlasom ako pred tým.
Odzdravili sme a privítali sme sa objatím. "Prišli sme ťa odtiaľto na dnes "uniesť" a námietky nepríjmeme." povedala som, lebo som videla, že chce namietať.
"Ale nemôžem tu Sebyho nechať samého." chcela sa z toho vykrútiť.
"Žiadne také. Včera si hovorila, že dnes príde jeho mamina, tak ty si môžeš isť trochu oddýchnuť." povedala Katka. Nakoniec sme ju museli naozaj "uniesť" lebo ako sme to videli sama by určite neišla. Chcela ostať pri Sebym, lebo "Čo ak sa niečo stane a nebudem tu?" opýtala sa nás, keď sme vychádzali z nemocnice.
"Nestresuj veď doktorka povedala, že ak nastane nejaká zmena zavolajú ti." upokojila ju Katka.
Nakupovať sme sa vybrali na Obchodnú ulicu. Náš cieľ bol taký, aby sme z Rony urobili nového človeka. Nové, krásne a sexi žieňa.
Nakúpili sme jej rifle čiernej farby, sukňu, letné šaty. Dve topy, a kopu rôznych drobností, ktoré patria k dokonalosti oblečenia.
Na tie rôzne procedúry sme sa vybrali do novo postaveného komplexu, ktorý je otvorený rok a dosť sa uchytil. Starajú sa tam hlavne o krásu.
Všetky procedúry sme prešli spolu s Rony. Starali sa o nás ako o princezné. Dokonca aj šampanské nám ponalievali. Užili sme si deň plnými dúškami. Rony konečne nemyslela na Sebyho stav, ale užívala si dámsku jazdu, ktorú sme ukončili u kaderníčky, ktorá jej prestrihala vlasy, oživila konce vlasov. Po všetkých týchto procedúrach vyzerala naozaj ako nový človek.
"Ďakujem vám, že ste ma vytiahli von. Potrebovala som to, ale Sebystian je mi bližší ako nejaké oblečenie, nechty, pokožka alebo vlasy." povedala úprimne.
"My vieme, ale musíš sa o seba starať. Inak takto budeš zachviľu vyzerať na štyridsať a to predsa nechceš." povedala Katka.
Išli sme si sadnúť do neďalekej pizzérie na big pizzu. Tu robia jednu z tých najlepších pizzy v tejto štvrti mesta. Objednali sme si len jednú,lebo ta nám hravo postačí pre nás tri. Taká veľká je, že sa z nej naozaj napapkáme. Po jedle som išla Rony odprevadiť do nemocnice. Katka nemohla ísť, lebo u nej doma bola nejaká oslava, na ktorej sa musela zúčastniť. Jej brat robil oslavu k svojim narodeninám.
"Naozaj vám ďakujem za dnešný deň." poďakovala sa zas Rony. Stále ďakuje, pritom ja to neberiem ako niečo výnimočné, ale ako niečo, čo mňa robí šťastnou.
"Domi inak ako si to myslela vtedy, čo sme sa rozprávali u Sebyho v izbe, že keby bol na jeho mieste Vladko, že by si nevedela, čo budeš robiť? Ešte ho stále ľúbiš?" opýtala sa ma Rony, ostala som zaskočená, lebo som nečakala, že sa ma na toto opýta.
Zhlboka som sa nadýchla a medzi tým uvažovala, čo jej mám odpovedať.
"Vieš Vladka som milovala ešte skôr než som ho naozaj poznala. Veď to vieš. Keď sme sa zoznámili narástla vo mne menšia istota, že som krôčik bližšie k svojmu cieľu. Potom to začalo medzi nami iskriť, klapať, rozumeli sme si. Ja som ho už vtedy ľúbila. Vedela som to na milión percent. Ľúbila som ho. Potom sme sa dali dokopy. Bola som najšťastnejší človek na planéte ba dokonca vo vesmíre. Ľúbila som ho každou sekundou viac a viac. A potom sa stalo to čo sa stalo. Rozišli sme sa, ale to neznamená, že k nemu nič necítim. Veď sa to stalo len pred pár týždňami. Neviem či niekto dokáže tak rýchlo odľúbiť sa, alebo to prosto len sebe potláča, ale ja to nedokážem. Je to silnejšie ako ja. Už to síce nie je také ako to bolo keď sme boli spolu, ale ľúbim ho. Nedokážem sa odľúbiť. Neviem prečo, aj by som chcela, ale nejde to. A v Chorvátsku sa objavil Dávid. Ach božský Dávid. Toho kebyže som spoznala skôr. kebyže moje srdce začalo byť pre neho. Mohlo to byť iné. Určite by to bolo iné, ale nedokážem mu opätovať city. Nie keď viem, že jedna časť mňa, môjho srdca patrí Vladovi, ale zas ta druhá časť túži a chce aby som bola s Dávidom. Aby som sa s ním bozkávala, aby sme sa prechádzali, aby sme trávili spolu voľný čas. Proste je to úplne divné. Ale nemôžem byť s Dávidom nech by som chcela akokoľvek lebo stále ľúbim Vlada. Neviem, možno jedného dňa sa srdce spamätá a bude byť pre niekoho iného. Trebárs pre Dávida, ale teraz to tak žiaľ ešte nie je." dokončila som jej svoj monológ. Celý čas ma pozorne počúvala. Až som si myslela, že je z nej naozaj nové žieňa. Naše milované žieňatko, ktoré by som nenechala odísť ani za milión eur.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár