Ráno keď som sa zobudila ma čakal šok. Oveľa väčší než som predpokladala. Len čo som otvorila dvere na izbe, že si idem urobiť rannú hygienu ovalil ma neskutočný puch, ktorý sa niesol po celom byte. Pootvárala som všade okná aby som aspoň trochu vyvetrala ten smrad. Samozrejme všade bol bordel, samé fľaše, poháre, taniere, zbytky. Radšej som sa zavrela v kúpelní a upravila som sa. Obliekla som sa do domáceho. Najradšej by som zaliezla do izby a vykašlala sa na ten bordel, ale nedalo mi to a tak som začala upratovať. Síce bolo len deväť hodín a ja som už bola hore, rodičia ešte dospávali a určite aj brat s Ivanou. Začala som upratovať v kuchyni. Tam bol najväčší bordel. Začala som umývaním riadu. Musela som ten všetok riad umyť ručne, lebo akosi nám umývačka protestuje a nechce sa jej umývať. Mala som čo robiť, toľko toho bolo. Postupne som upratala aj zbytok bytu. Kebyže ma ten bordel tak neštve nechala by som to tak a vyparila by som sa, ale to by som nebola ja.
Mama vstala krátko pred dvanástou. Vyzerala hrozne a opicu by predo mnou ťažko schovala. Urobila som jej kávu a raňajky. Iba sme sa pozdravili, ale nič sme nehovorili. Asi nevedela čo mi ma povedať a ja som bola tak šokovaná, že som nevedela či jej mám vynadať, alebo poľutovať. Postupne vstal aj otec. Asi jedna hodina poobede bola, potom bráško a nakoniec jeho milovaná. Radšej som sa vytratila z bytu a išla ku Dominike, ktorá mi medzi časom napísala sms aby som sa u nej zastavila.
Čakala ma pred vchodom do bytovke kde býva. Privítali sme sa objatím a vybrali sme sa smerom ku lavičkám sadli sme si na strednú, ktorá nebola ešte poškodená.
"Aká bola párty?" opýtala sa ma Dominika. Povzdychla som si a rozpovedala som: "Ani sa ma nepýtaj. Hrôza a des. Neverím, že rodičia pristúpili na takúto blbosť. Neverila som, že som v byte v ktorom bývam. Taký smrad a dym tam bol. Samozrejme otec bol napitý. Nemusel ani hovoriť, ani chodiť. Videla by som to na ňom aj z diaľky. Potom ma predstavoval ani neviem komu a v izbe ma čakal taký šok." nechápavo na mňa pozrela tak som jej to podrobne vysvetlila. To o tých Ivaniných kamarátoch, ktorý si to rozdali skoro na mojom stolíku.
"Čóóóó ty kokos tak to by ma asi porazilo kebyže to vidím." začala sa smiať ako šialená. Okoloidúca babka na nás nechápavo pozerala a krútila pri tom hlavou, čo rozosmialo aj mňa a tak sme sa hodnú chvíľu smiali a neišlo to prestať.
"Pokračuj." vyzvala ma keď sa náš záchvat smiechu zmiernil.
"Potom som si už len písala s Peťom a išla som spať."
"A čo ako sa má?"
"Ale celkom dobre, len mu začínaju tréningy, takže ma nabitý program."
"Takže už nepríde?"
"Ale hej, teda asi príde. Písal, že si to skúsi vybaviť, tak uvidím čo mi napíše."
"Aha si mu povedala o Sebym. Som zvedavá kedy sa preberie. Dúfam, že už čoskoro, lebo Rony veľmi chýba a pravdupovediac aj mne. Je to veľmi fajn chalan. Prirástol mi k srdcu."
"Máš pravdu už by bolo na čase aby sa prebral. Aj mne na ňom záleží, síce viac na Rony, ale nebolo by mi to jedno keby... Veď vieš, dúfam, že sa nič také a ani podobné nestane inak neviem čo budeme robiť." povedala som. Vyrušila nás v rozhovore Dominikina sms, ktorú začala automatický čítať. Nevedela som kto jej písal a už vôbec som nevedela, čo je v tej správe, ale ostala veľmi prekvapená a šokovaná.
Dominika...
Prišla mi sms, práve vo chvíli keď sme sa s Katkou rozprávali o tom, ako nám záleží na Sebym. Možno to znie divne, ale mám ho rada. Je to jeden z tých najsuprovejších chalanov, ktorých poznám a nie je ich málo. Neviem čo by sme robili, čo by Rony robila keby sa stala tá vec, na ktorú nechceme ani len myslieť, nie to ešte to nahlas vysloviť.
Automaticky som si vytiahla mobil z vrecka a pozrela sa na diplej. Ostala som mierne prekvapená a zároveň šokovaná.
V hlave mi vírili otázky: "Mám si ju prečítať? Čo mi môže písať? Načo mi vlastne píše?"
Napokon moja zvedavosť bola tak veľká, že som odblokovala tlačidla na mobile a otvorila správu. Začala som ju čítať.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár