Netrvalo dlho a niekto zazvonil pri dverách. Schmatla som zo stola peňaženku a išla otvoriť.
"Koľko to je?" opýtala som sa automaticky s otváraním dverí, ani som sa nepozrela či je to naozaj pizza donáška.
Povedal medovým hlasom cenu a stále som sa hrabala medzi drobnými, ktorých som mala v peňaženke neúrekom. Až keď som vylovila požadovanú sumu pozrela som sa na chlapca, ktorý roznáša pizzu. Onemela som. Pozerala som na neho s otvorenými ústami. Od prekvapenia som nevedela čo povedať, ani čo urobiť. Podala som mu bankovku a prevzala krabicu s pizzou, ktorá bola čerstvo urobená a preto ešte horúca.
Chystala som sa zatvoriť dvere, ale povedal: "Počkaj, ešte ti musím vydať."
Otočila som sa k nemu a odpovedala mu: "To je v pohode." venovala som mu úsmev a myslela som, že zavriem dvere, ale nenechal ma urobiť to.
"Ďakujem." usmial sa krásne na mňa. "Inak som Mišo." podal mi ruku.
Prijala som ju zo slovami: "Ja som Dominika." kývol mi na odchod a zbehol k výťahu, nastúpil do neho tak som zavrela dvere. Prešla som do obývačky a následne do kuchyne pre malinovku. Keď som si sadla k pizzi prichytila som sa, že sa usmievam.
Otvorila som krabicu a vzala som jeden kúsok, do ktorého som sa s chuťou zahryzla. Nestihla som ho ani dojesť, keď niekto zazvonil pri dverách.
Pribehla som k dverám a otvorila. Stál tam on. Mišo. Usmial sa na mňa, opätovala som mu úsmev.
"Prepáč, viem, že je to trúfalé, ale nechcela by si isť so mnou niekam von? Pochopím ak odmietneš, chcel som sa ťa to len opýtať. Kebyže to neurobím vyčítal by som si to v duchu."
Skočila som mu do reči: "Veľmi rada." povedala som a ešte z väčšou radosťou som sa usmiala. Viditeľne ho to potešilo, lebo sa začervenal. "Čo tak zajtra o šiestej? Príď pre mňa."
Ostal zaskočený, kývol hlavou na súhlas.
Rozlúčili sme sa a zmizol rovnako rýchlo ako sa zjavil pri dverách.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
katuska8808
13. 9.sept. 2011 22:15
ďalšia nová postava či... ? zvedavosť mi nedá
Napíš svoj komentár