Dnes je ten deň kedy má narodeniny.
Dozvedela som sa to čírou náhodou.
Keďže som si ho asi pred mesiacom odstránila z priateľov (na vašom neobľúbenom facebooku) tak som to ani len netušila.
Povedala mi to kamarátka Dominika keď sme ho videli hrať basket na školáku.

Je to dlhý príbeh, ale rozpoviem vám ho. Asi vás to ani nezaujíma, ale aj tak vám to rozpoviem (rozumej rozpíšem )
Pre ozrejmenie dnes je ten deň keď je oficiálne odo mňa mladší o 2 roky. Áno čítate dobre je mladší. A čo ma ako byť? Láska vekove hranice nepozná, tak sa nečudujte!

Začalo sa to niekedy ešte na základnej škole. Viackrát som ho pristihla ako sa na mňa pozerá. Nie žeby len tak prešiel pohľadom, občas to vyzeralo akoby ma hypnotizoval. Vtedy mi to riadne liezlo na nervy. Nechápala som prečo? Vlastne dodnes neviem čo bolo vo veci. Možno sa to raz dozviem. Možno.
Neskôr keď som bola asi 9-tačka alebo 8-mačka neviem nepamätám si to už tak presne, ale išli sme na jednú akciu pre nejaké choré deti. Teda koledovali sme (na Vianoce). Bola som s ním v skupine, čo ma trochu hnevalo, ale bola som aj rada.
Nastala stredná škola a nevidela som ho skoro celé dva roky. Aj som skoro naňho zabudla, ale tento rok išiel na strednú. Najprv do TT potom prestúpil do BA. Dôvod je asi vlakové spojenie, tež to viem z druhej ruky, čiže ani pravda to nemusí byť. Nevadí. Začal chodiť vlakom. Tým čo ja. Videla som ho 6-krát do týždňa. A začal sa mi páčiť. Slovo láska je silné slovvo, pretože nemôžem niekoho ľúbiť keď ho skoro nepoznám. Možno ho aj ľúbim, neviem, fakt v tom mám trochu chaos, ale jedno viem, že sa mi festne páči. Niekedy to nestačí, ale proste túžim po ňom.
Poslal mi žiadosť o priateľtstvo už na spominanej soc. sieti fb. Prijala som ju, ale nepísali sme sa a ani sme sa nezdravili. Nechápala som, prečo si ma pridal. Neriešila som to. Ako čas ubiehal chcela som sa s ním aspoň zdraviť keď nič viac. Iba pozdrav som chcela. Nie nejaké vety po rusky. Navrhla som kamarátke aby ma s ním zoznámila, súhlasila. Nastal deň Z (zoznámenia). Prebiehalo to dosť trápne. Išiel on, kamarátka Veva a ja. Takto sme stáli. A Veronika hovorila, predstavila nás. On sa len nechápavo usmieval, teda neviem či to bol práve úsmev. Cítila som sa tak trápne. Potom povedala, že aby sme si aspoň ruky podali a on povedal NIE. že nechce si so mnou podať roku. Sklamalo ma to. Priznávam dostala som z toho depku. Nevedela som čo si mám o tom všetkom myslieť.
Neskôr som sa rozhodla definitívne a vymazala som si ho z priateľov. Možno to bola chyba, ale kto ich nerobí? Kebyže si ho neodstránim, môžem mu teraz veselo napísať gratuláciu k narodeninám, ale..

..Stretla som ho keď som išla s praxe domu. Išiel pár metrov predo mnou. Najprv keď išiel z uličky pozeral mojim smerom,ale nie som si istá či na mňa, hoci pozeral dosť dlho mojou stranou. Bola som tam len ja. Potom sa stretol s kamošom Lukášom a išli inou uličkou..

..bla bla bla..S kamoškou som bola na spomínanom školáku a bol tam aj on...

..išla som ku kamoške a požiadala som ju aby mu napísala k narodeninám. Trubka napísala len vše naaj Hej a napísala to za seba. Chcela som aby ta napísala aj mňa,ale "akože" zabudla. Potom som mu išla napísať správu, ale mal to bloknuté, tak som mu to poslala cez ňu (kamaratku). Som zvedavá či bude na to reagovať. Bola by som rada keby mi napísal jednoducho "Ďakujem" nečakám, že napíše, ale NÁDEJ umiera posledná. Tak uvidím či odpíše alebo nie...

It´s all.

Všetko najlepšie Dávid.

 Blog
Komentuj
 fotka
nikdynebudemstebou  23. 5. 2011 22:02
zaujímavé som zvedavá či ti odpíše alebo nie, ale tak či onak presne nádej umiera posledná
 fotka
ihavenoname  23. 5. 2011 22:05
@nikdynebudemstebou ďakujem, dúfam v nádej
Napíš svoj komentár