"Kam pôjdeme večer?" opýtala som sa kamarátok.
"Niekam na disko?" navrhla Barbara.
"So mnou nepočítajte, idem ku babke na vidiek." povedala Miša.
"Čože? Ku babke, to nám oznamuješ teraz?" urazene som sa jej opýtala.
"Včera som sa to dozvedela. Nemôžem za to." obhajovala sa.
"V pohode." ukľudnila som sa. "Len že som myslela, že konečne si užijeme leto v štvorke."
"Veď tam nebudem celé prázdniny len dva týždne." povedala.
"Tak mi pôjdeme niekam?" opýtala sa ich opätovne.
"Ani ja nemôžem ideme s rodičmi na chalupu do Tatier." povedala Alica.
"Čože?"
"Prepáč, viem že ti to tiež len dnes oznamujem, ale tak musím s nimi isť." povedala Alica.
"Super." povedala som naštvane, postavila som sa a chcela som sa isť prejsť, ale vrazila som do nejakého človeka.
"Takže ste ešte neodišli." identifikovala som mužský hlas. Zaostrila som pohľad a uvedomila som si, že je to ten blonďák, ktorý nám priniesol zmrzlinu.
"Ahoj." pozdravila som ho nesmelo. Otočila som sa na baby, hľadala som v nich podporu, ale márne.
"Ahoj." odzdravil a venoval mi úsmev.
"Ktorá z vás písala tú sms?" opýtal sa. Jeho hlas znel tak krásne, skoro som sa až rozplynula pred ním. Musela som si od neho odstúpiť. Iné rozpaky som mala. Nikdy som sa takto divne necítila a to som už mala toľko "vzťahov".
Baby zrejme ukázali na mňa, lebo vystrel predo mňa ruku zo slovami: "Teší ma, som Adrián."
"Aj mňa teší, ja som Denisa." prijala som jeho ruku.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár