Dobre. Sedela som vzadu v aute a sledovala som cestu. Vôbec som sa necítila pohodlne a to len kvôli tomu, že som nevedela kam idem a v čom vlastne spočíva práca, na ktorú som sa chystala.
Zastali sme v Petržalke pred bytovkami. Stále som nevedela o čo ide. Rozhliadla som sa po okolí či tam nie je nejaká firma, podnik alebo niečo, ale nič. Iba bytovky.
Ten pekný Čech ma poslal s tým blonďákom, ktorý bol na mojom druhom kole pohovoru. Až keď sme vošli do vchodu jednej z bytoviek pochopila som, že ide o podomový predaj.
-No super,- pomyslela som si. -Nič lepšie som si nemohla vybrať,- behali mi myšlienky mysľou.
-Neviem čo som mala očakávať, ale bolo to niečo na čo som nebola pripravená,- pokračovala som v rozprávaní. -Ten chalan, tuším Andrej sa volá sa snažil so mnou začať konverzáciu, ale poznáš ma a vieš, že s novými ľuďmi a hlavne s chlapmi neviem komunikovať.- A tak tomu bolo aj pre tentokrát a k tomu všetkému je to oveľa horšie keď je to chlap, starší a ešte k tomu sympatický. Vtedy som maximálne vykoľajená a neviem sa sústrediť. Zrejme to bolo kvôli nízkemu sebavedomiu. Nie žeby som teraz sršala sebavedomím, ale je to o sto percent lepšie ako bolo pred pol rokom.
Aďka ma poslúchala a pri tom popíjala kofolu. Hovorila som jej o všetkých momentoch prvého dňa v mojej možno robote.
-Snažil sa byť milí a konverzovať so mnou, ale ako ma poznáš nula bodou. Maximálne som mu odpovedala na otázky. Chalan je veľmi ukecaný a hyperaktívny,- prezradila som kamoške. -V živote som nevidela takého hyperaktívneho chalana. Iba ak Mareka, ale to je iné kafé.- Zobrala som do rúk pohár s kofolou a odpila som si.
-A zajtra nastupuješ?- opýtala sa ma kamoška.
-Hmmm, no asi áno, ale ešte som ti to nedopovedala,- zamyslela som sa, že kde som skončila. -Ahaa, no pýtal sa ma kadeaké otázky už presne neviem aké, ale aj dosť súkromné. Či mám priateľa a tak. Nemyslíš, že je to nejako skoro sa ma pýtať na také veci?- opýtala som sa kamošky, ale nečakala som odpoveď. -Neskôr som išla s tým druhým chalanom, ktorý šoferoval auto. Tuším Tibor sa volá. S ním to bolo zase o niečom inom. Tiež bol milý, nie tak hyperaktívny ako Andrej, ale vôbec mi to nevadilo. Práve naopak. Niekedy okolo druhej po obede došiel za nami ten Čech a poslal ma domou. Či mám zajtra prísť ešte neviem. Majú mi zavolať. Tak som zvedavá,- dopovedala som a siahla na mobil aby som si skontrolovala hovory. Nikto nevolal.
-Len aby sa ozvali, nie ako kvôli tomu druhému kolu,- šťuchla do mňa Aďa a začala sa vo mne prebúdzať nervozita.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
ihavenoname
12. 5.mája 2013 18:14
@bondulka keďže sa Ti páčila prvá časť tak som napísala aj druhú. A neboj bude aj tretia, štvrtá,piata a to oveľa skôr ako bolo druhá
Napíš svoj komentár