Keď som bola malé dievča, hovorila som, že keď budem veľká, príde princ na bielom koni, že budem žiť na zámku, a že budem mať všetko čo k tomu patrí.
Potom som chcela mať modrookého, blonďáka, ktorý bude mať kabriolet a kopu peňazí.
Keď som "dospela" chcela som niekoho, hocikoho, len preto aby som bola s niekym vo "vzťahu", aby som vedela aké to je "mať" frajera a aby som mohla niekomu povedať, že ho "milujem" a počuť tie slova aj od neho. Počula som a nie raz.
Lenže vtedy som si neuvedomovala čo láska je a čo znamená milovať. Naozaj nie len preto aby som niekoho "mala". Láska sa nedá nijak presne definovať. Je to cit, ktorý má v sebe každý. Láska je vlastne všade okolo nás. Prvýkrát sa začala prejavovať už v bruchu svojej maminy. Potom samozrejme aj psychická láska prišla, neskôr rodina, kamaráti, prvé lásky. Mladý človek by si myslela, že práve JEHO/JU miluje navždy a najviac na svete. Dokázal by sa vzdať aj nemožného aby ten druhý bol spokojný. Taká som bola aspoň ja.
Nechápem, teda vlastne chápem. No ako sa to vezme teda. Neviem presne prečo sa dnešné mladé baby správajú tak ako sa správaju. Nevyštudovala som psychológiu a ani žiaden podobný odbor aby som sa mohla v tejto veci nejako vyznať, ale podľa môjho myslenia a uváženia ide o akási trend "byť dospelý". Nemôžem pochopiť ako sa to všetko a kedy stalo?!
Viem aké je byť medzi ľuďmi, ktorí už s niekym "chodili" a TY ešte s nikým, ale to neznamená aby som sa správala ako štetka a tak aj výzorom vyzerala.
V tom pubertálnom veku, je človek zaslepený túžbou vlastniť a byť vlastnený, ale láska je oveľa viac ako si títo mladý ľudkovia myslia.
----------------------------------------------------------------------------Srdce mi "zlomilo" toľko chalanov, až si ich všetkých ani nepamätám. V tom čase som to prežívala a brala veľmi vážne ak ma nejaký chalan poslal kade ľahšie. Myslela som si, že nastane koniec sveta. NENASTAL!
Som tu, žijem, dýcham, počujem, vidím, hovorím. Všetko čo aj pred tým, len s jednou malou zmenou.
NECHCEM vzťah. Prečo?
No proste pre to:
...lebo na vážny vzťah nie som pripravená...
...lebo krátkodobé "vzťahy" ma nikdy nebavili a o jednorazovky záujem nemám...
...lebo väčšine chalanov ide len o to jedno a to ako čo najskôr babu poje*ať...
...lebo by mi možno ten vzťah zobral mladosť a vyčítala by som si to celý život...
...lebo na vážny vzťah je človek pripravený až okolo 25 rokov...
...lebo do 25 rokov si chceme užívať, vyštudovať výšku, nájsť si super job, ktorý nás bude napĺňať, precestovať svet, splniť si všelijaké iné sny...
...lebo nechem byť na niekom závislá a nechcem nikoho vlastniť (ani fyzicky, ani psychycky)...
...lebo si nemyslím, že nájsť "princa na bielom koni" by nebola výhra...
...lebo mať bohatého chalapa je síce super, ale byť zlatokopka nebudem...
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
mimuska007
5. 3.marca 2012 11:13
super zdieľam tvoj názor ... len vysvetliť to ľudom okolo nás nie je vôbec ľahké a každý sa stará do toho prečo nikoho nechcem
2
@mimuska007 presne tak, hlavne otec furt rýpe, že prečo nikoho nemám a podobne blbosti a vysvetľovať mu furt, že prečo ma prestáva baviť
Napíš svoj komentár