Je to pár dni, čo sa trápim kvôli jednej veci. Kvôli osobe, ktorú (asi) ľúbim. Je to on, ten kto mi vyčarí na tvári úsmev, ale rovnako on mi spôsobuje vrásky na tvári.

Prvýkrát mám pocit, že som naozaj zaľúbená, ale mala by som byť aj šťastná. Malo by to tak byť, že? No asi malo, ale nie je. Teda nemôžem tvrdiť, že nikdy, ale v poslednej dobe sa kvôli tomu trápim. Ja. Iba ja, on nie. Akoby mu vôbec na tom nezáleží, ale on je taký, že to berie v pohode. Lenže mňa to tak štve. Štve ma, že to berie tak v pohode, tak v kľude, a štve ma to, že ja to beriem tak strašne vážne.

Lenže mala by som to brať aj ja tak v kľude, chcela by som to tak brať. No nejde to. Sama seba kvôli viacerím veciam neksutočne stresujem a nervujem. A potom si to vybíjam na ľuďoch, ktorý mi chcú len pomôcť. Vždy sa vyhovorím, že je to kvôli NEMU, ale skutočnosť je taká, že je to kvôli mne. Ale kto si vždy pripusti vinu? Ja nie, ale mohla by som, aspoň občas.

A tak by som mala ten náš vzťah brať trochu s kľudom. Nemala by som sa nervačiť, kvôli takym blbostiam. Mala by som to brať tak, že niekto do môjho života príde. Pobudne v ňom, ale nie vždy ten človek v ňom ostane. A toto si myslím aj pri ňom, že je to len akási zastavka. Jeho zastávka ku niečomu lepšiemu. Nezazlievam mu to, možno aj on je mojou zástavkou, ale tak isto to môže byť mojou konečnou stanicou, kde ostanem. Ale, prečo by som si mala nahovárať, že navždy? Možno len o niečo viac alebo menej ako na zástavke. No uvidím, ako to bude.

Keď to však nevíde, ostáva stále nádej, že aj keď niekto na kom mi momentálne záleži odíde, ale príde niekto ďalší. Možno bude lepší, možno horší ako ON. Ale mala by som si užiť každú sekundu, minutu. každý okamih kým som s ním. Lebo nikdy nikto nevie kedy môže prísť ten deň a VŠETKO to krásne a úžasné môže skončiť. A potom mi naozaj ostanú len oči pre plač. Alebo to tak bude cítiť ta druhá strana.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár