Niečo mi nedovolilo poslať mu to. Tak strašne som chcela aby bol pri mne. Aby ma objal, pohladil a pošepkal mi, že ma stále ľúbi. Lenže tieto chvíle skončili. Prečo to muselo skončiť? Prečo si namiesto mňa vybral ju? Jeho frajerku. Prečo ma namotával? Prečo mi motal hlavu tým, že chce so mnou bývať, že chce byť so mnou, lebo ho robím šťastným, že mu je so mnou skvelo? Prečo som sa nechala tak ľahko namotať? Veď predsa som nechcela žiaden vzťah, žiaden cit. Nechcela som aby sa toto opakovalo. Tak veľmi som nechcela byť smutná, sklamaná, ubolená. Chcem aby ma niekto ľúbil, chcem aby niekomu na mne záležalo, ale nechcem kvôli tomu trpieť. Preto som bola radšej sama.
"Bože, keby som v ten štvrtok nešla do Senca," slzy sa mi začali kotúľať po lícach a špirála sa mi rozpila pod očami. "Možno by sa nič z tohto nestalo.." oprela som sa o stoličku a po stýkrát sa rozplakala. Kvôli nemu, kvôli tomu, že ho mám fakt rada, preto lebo si vybral ju. Tu špatnú, chrdú čúzu.
"nejaká slečna (ja) verzus žena Tvojho života.." povedala som si slova z textu Na dne od H16.
Prečo keď počúvam rap, či už slovenský alebo zahraničný musím v textoch hľadať pravdu? Žeby preto to bol rap, aby v tom bol kus pravdy, kus života, kus toho čo človek prežil? Vlastne každá pieseň či už melodická, hovorená alebo aká je dôsledkom toho, že si človek niečo prežil, chce prežiť alebo len jednoducho potrebuje svoje myšlienky dať na papier a prespievať ich. Áno presne tak to bude. Lenže čím dlhšie počúvam H16, Strapa, Spirita, Rytmusa, Skent-a alebo koho nachádzam tam kúsky svojho sveta. Tvrdu pravdu, realitu života. Upokojuje ma vedomie, že nie som jediná na svete, ktorá sa trápi pre nenaplnenú lásku.
"Ach," vzdychla som si a vstala z postele. Pohľadom som sa zahľadela na odraz v zrkadle. "Bože, totálne som si rozmazala mejkap," povedala som si pre seba a vzala vlhčené utierky, aby som odstránila rozpytý mejkap z tváre. O chvíľu som vyzerala opäť ako človek a nie ako strašidlo.
"Uz ti nepoviem, ze ta lubim, ale ze ta mam rad. Prepac viem, ze som curak a ze som ti ublizil, ale nerobil som to kvoli nicomu len kvoli sebe a tebe... Lenze tebe bude lepsie bezo mna ako so mnou.... prepac, ale ty mas ine sny, plany a neboj miro ta bude rad cakat v cr." prišla mi neskôr v noci sms od neho. Chalana, ktorého mám neskutočným spôsobom rada. Čo rada? Ľúbim ho, ale nikdy som mu to nepovedala. Nie preto, že by som ho nemala rada, ale preto lebo mal ju. Frajerku. Tu hysterickú kravu. Nikdy som mu nepovedala čo naozaj cítim a už mu to ani nepoviem. Načo? Zbytočne by som sa trápila, aj tak ho poznám dostatočne a viem, že by mi neodpovedal nič na to, tak načo sa zbytočne trápiť? Dokonca mi na ňom aj záleží, ale to už je teraz jedno. Už sa s nim nebudem denno denne stretávať. Už si nebudeme vymieňať pohľady. Už nebudem mať pri sebe jeho, človeka, ktorého ľúbim. Len čas ukáže, či to bolo ozajstné, alebo len ďalšie poblúznenie. People always leave, sometimes they come back.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár