Bolo to presne dva dni pred Silvestrom, keď mi prišla na fb hromadná správa z inštrukciami príchodu, koľko sa skladá a pod. Napadlo ma, že si omrknem účastníkov akcie. Poznala som všetkých okrem jedného. Pozrela som si ho. Z profilovej fotky som sa veľa nedozvedela, keďže na hlave mal prilbu a sedel na motorke v motorkárskom oblečení. Napriek tomu som mala také silné tušenie, že sa mi bude páčiť. Nevedela som o ňom nič.

Nastal deň D čiže Silvester. Prišiel chvíľu po nás. Hneď ako vošiel niečo sa vo mne prebudilo. Začal sa mi naozaj páčiť. Predstavili sme sa a začala sa zábava. Pripili sme si a sadli na pohovku. Povedal mi, že nepil od oslavy svojej osemnástky. Tak som sa spýtala,že kedy ich mal. Viete kedy? Budem ho volať M. Narodil sa v ten istý deň, mesiac a rok ako ja. Úplne som mala pocit, že sa to už stalo. Je to len náhoda alebo ...? Nebolo ani dvadsať hodín a už sme boli v náladičke. Zabávali sme sa celý večer. Super bolo, že ho každý provokoval, že nevie piť a on sa nahneval a napil sa. Bolo to celkom zábavné ako ho to nahnevalo. Večer sa blížil k času kedy som mala ísť domou. Hnevalo ma, že tam ostala kamaráta, ktorej sa asi páčil. Baby hovorili, že sa mu jedna z nás dvoch páči, ale nevie si vybrať alebo chce tú čo mu dá prvá. Keďže ja som odišla vrela vo mne krv, že ho dostane alebo také niečo. Celú cestu som naňho myslela. Myslela som na jeho telo. Keby ste videli jeho brucho. Jeho tehličky. Nikdy sa mi vypracovaný chalani nepáčili, ale na ňom to bolo iné. Pekné a jeho úsmev a zuby. Normálne hollywoodsky úsmev a biele zuby.

Prešli dva dni a myslela som furt len naňho. Myslela som, že sa z toho zbláznim. Jedine s kamošmi som sa ako tak odreagovala a nemyslela som naňho a potom prišiel. Cítila som taký šťastný no zároveň nepríjemný pocit. Sedela som vedľa neho, ale moc sme toho nenarozprávali, potom neskôr u kamaráta som zas sedela vedľa neho a keď ma viezol domou tak som zas sedela vedľa neho. Od vtedy sú už štyri dni a furt naňho myslím. Zaľúbila som sa alebo je to len poblúznenie? Asi z každého trochu, ale tentokrát mám pocit, že je to úplne iné ako v minulosti. Už sa mi ani Mário nepáči tak ako pred tým. Ak ste sa dostali až sem ďakujem vám. Mala som strašnú chuť dostať do zo seba, ale nechcem to kamarátom hovoriť lebo by to riešili a ja nechcem aby sa to nejak pokašlalo. Veľkú šancu tomu nedávam, ale chcem byť už konečne šťastná.

 Blog
Komentuj
 fotka
fartgas  7. 1. 2011 15:27
Pekné
 fotka
agatha13  7. 1. 2011 16:03
veľa šťastia prajem
 fotka
helliumka  7. 1. 2011 17:15
Keď tak dnes už spomínam na svoj denník, toto i ho pripomína... a je to také milé len mi to akosi nesedí k tvojmu veku. 18?
Napíš svoj komentár