Ale najprv asi spomeniem ešte moju klávesnicu, ktorá má opäť prehodené z a y inak, na ako som zvyknutá, čiže pardón ak si to nevšimnem a poškodím zdravie nejakému okoločítajúcemu.
Viem, môžem si za to sama, načo píšem žmurkajúce smajlíky? ale chcela som!
Tak teraz k jadru.
Môj deň.
Pekný deň veru, teplúčko bolo, keď som sa už zobudila, vtáčiky mi opäť vyspevovali, ani vodári už druhý deň po sebe neprišli.
Vybrala som sa na skúšku.
Tú, o ktorej som tu písala včera.
S presvedčením, že nie je šanca ju spraviť.
(tralalalalalla... skok v čase)
Vystúpim v Nitre. Zuzany nieto!
Aaaa vidím ju
Ideme do školy.. a čo sa mi nestane? dáko sa mi drevák pokazil.Teda odlepila sa jedna strana toho základu topánkového! ( kto nechápe, hmm... no veď pozrite sa na dáku letnú obuv )
Ešte že sa mi to stalo pri trafike, vojdem dnu, pozdravím sa a pýtam lepidlo.. už sa minulo! OCH NIE
Nevadí, stánok, možno!
Jasné, že ani tu ... potraviny? áno, vidím ich.
Najprv bolo treba zdolať prechod pre chodcov.. s topánkami v ruke som ho teda prešla...( a dáko sa na mňa ľudia čudne pozerali.. prečo??)
V potravinách kvadrilión ľudí! omg!
ta nič, drogériu máme... prosím vás, sekundové lepidlo máte?
Máme!!! obyčajné za 12 sk, alebo toto lepšie, akciové za 26.
Berem lepšie a sadám pred krajský úrad do trávy.
Lepím, kecáme, dotazníkujeme, pijeme ( malinovku!).
Tadáá.. polka lepidla na topánke, štvrtina na mojich (šikovných) prstoch. Oberám sa..
Držia!
Na FF sa pýtam, kam sme sa my sociológovia vlastne presťahovali... 1. poschodie..super...
Prídeme, pokecáme a tak.. Miro, ty to máš len 8. písané? nože mi to daj prefotiť! a už si to švácame so Zuzkou do kopírky..
mám aj materiály študijné! (cca 45 min pred skúškou by sa aj patrilo ich konečne mať)
Cestou z kopírky sa mi odlepila aj druhá strana!
Topánky opäť v ruke.
Opravy prebiehajú výnimočne na Filozofickej Fakulte
Čo sa mi to ten osud snaží len naznačiť???
Začína stres.. bude to ako? opíšem? NEVIEM TO! prišla som zbytočne?
Prichádza aj profesor.
Začíname skôr... tá miestnosť je akási primalá! a ja v prvej lavici? rovno oproti, do tváre si pozerajúc?
no dovi, neopíšem asi nič.
HA!
Mal to akosi na saláme..
A
podarilo sa
sranda!
Osud ma chcel poslať domov,
a ja som bojovala!!
A mala som recht ... 8. skúška je hotová!
Denník
Komentuj
3 komenty k blogu
1
transplantovana
29. 5.mája 2008 00:48
veru, osud sa s nami kruto zahrava, lae ke vydrzis, skonci to ackom ako to, ze niektori maju take stastie? ja si vzdy sadam k nasmu najvacsiemu mozgu, ale nikdy sa mi nic nepodari opisat a aj to tak vyzera potom tie moje znamky
Napíš svoj komentár