To som zistil včera, keď sa mary rozhodla že si začne upratovať veci v izbe. Vraj ich tam je veľa a nieje to kam pomestiť. A tak otvorila svoju rozkladaciu postel v ktorej bolo kopu vecí. Dosť veľa aby sa tam vôbec zmestili. A bol v nich tak trochu bordel. Ale tento nebol zlý, ale skôr dobrý. Pretože nie vždy musí byť neporiadok na škodu. Niekedy je to presne naopak. Je dobrý. Dá sa v ňom objavovať.
A tak sme spoločne s mary objavovali čo tam všetko má poodkladané. Boli tam všelijaké staré hračky, veľa autíčok čo sa skladali z menších dielikov, papierové modely a podobne. Fascinovalo ma to, bol to akýsi výlet do minulosti akokeby. Do detstva. Všetky tie veci sa dali považovať za akési poklady. Teda takmer všetky. Niektoré z nich boli zbytočné, no a tie sa vytriedili preč z tej kopy vecí. Páčili sa mi tam hlavne originálne vymyslené hračky, akými bola na papieri nakreslená značka auta, svetlá, kapota a tachometre a papierový volant. S tým sa dalo hrať na to že jazdíme autom, a pritom ani nebolo treba nejaké extra super prepracované hry na počítači. Aspoň vidno ako kedysi bola kreativita to, čím sme sa zabávali, kým ešte nebol počítač.
Teda ako kto. Niekto zase namiesto toho lozil po vonku a objavoval mini svet okolo seba. Spomínam si že vtedy som mal dojem že na svete neexistuje skoro nič len naša malá dedina, a to mi aj celkom stačilo. Bolo toho vždy dosť objavovať, hrať sa naháňačku, skrývačku alebo sa v zime chodiť bobovať na neďaleký kopec. ZAujímavé bolo aj keď sme objavili starý opustený autobus, zapadnutý v lesoch, v ktorom sme sa hrávali.
Ale späť k bordelu v izbe, ktorý sa povyťahoval z postele. Divné, ale nejako ma to ukľudnovalo. Proste vždy je všade iba poriadok, dneska všetci majú všecko na svojom mieste, ale keď som videl ten bordel pripadal som si akokeby môžem znovu objavovať neznámy a tajný svet. Proste môžem v ňom nájsť niečo, čo ma prekvapí, poteší a podobne. To sa v poriadku nedá, pretože ten je síce účelový, rýchly, ale nudný. A ešte maličkosť na záver. Páčili sa mi tie básničky v ktorých boli veci také jednoduché a úprimné. Žiadne extra zložité verše, ťažké metafory a podobné veci nad ktorými sa treba extra zamýšľať. Pekne slovo po slove napísané veci, ktoré dávali zmysel a zároveň mali pointu a boli milé.
No a čo povedať na záver? Majte všetci dakde skrytý svoj bordel, lebo ak z neho spravíte poriadok, stratíte možnosť objavovať stále niečo nové. Pretože stojí za to, občas sa pohrabať v starých veciach, nájsť niečo staré ale pritom pre vás znova objavené, takže znova nové. Navyše, je to sranda. A preto som sa dneska trochu pohrabal vo svojom bordeli. A asi ho ani nechcem upratovať, nech tam je. A svetový mier všetkým, a lásku vo svete !
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
kokinka
16. 2.febuára 2013 16:14
si super
Napíš svoj komentár