Ráno okolo piatej hodiny som sa napoly prebudil, šiel som do kuchyne kde som našiel puding, ktorý som zjedol a vrátil sa späť do postele. Znova som zaspal. A v tom sa mi začal snívať zvláštny sen. Bol hrozne živý, aj keď nereálny. Snívalo sa mi, ako som pomaly kráčal vopred po ceste, ktorou som chodieval na základnú školu. Videl som svojich kamarátov, ktorí však boli oveľa mladší, ako tiež idú po tejto ceste so mnou. Zvláštne na tom bolo, že nikde okolo mňa neboli veci farebné, všetko bolo čiernobiele. Všetci kráčali a šli spolu so mnou do školy. Pozeral som sa všade okolo seba až som nakoniec uvidel ako kráčam do školy aj ja, ale ako malý chlapec. V tom mi to došlo. Nenachádzal som sa vo sne, ale vo svojej spomienke, alebo snáď v minulosti. Neviem to úplne presne, ale bol to zvláštny pocit. V tom som sa pozrel sám na seba a usmial som sa. Vtedy som bol ešte malý nevinný chlapček. Videl som ako moje mladšie ja prechádza popri mne, ale nevidí ma. Pokojne si vykračoval do školy, tešil sa spolu so svojimi spolužiakmi.
Potom som sa prebudil. Ležal som znova vo svojej posteli. Prezliekol som sa z pyžama do pohodlných vecí a šiel som sa naraňajkovať. Medzitým som premýšľal nad týmto zvláštnym snom. Zaujímalo ma, ako je možné že bol taký živý a bolo tam úplne presne to, čo som zažil kedysi. Potom som si povedal, veď sny sa vlastne skladajú z našich spomienok a zabudol som naň. Na ďaľší deň sa mi znova stalo niečo podobné. Znova som sa ocitol v čiernobielom svete svojich spomienok. Videl som sám seba ako kráčam domov zo školy a začínajú prázdniny. Spomínam si, že v tie prázdniny sa stala jedna veľmi zlá vec, ktorá ovplyvnila celý môj život. A tak som sa rozhodol, že skúsim na svoje mladšie ja prehovoriť. Prišiel som k nemu(sebe) a pozdravil som sa. Nič mi však neodpovedal a pohodlne si kráčal ďalej. Až v tom som uvidel pár metrov pred sebou ďaľšieho človeka, ktorý bol tiež farebný. Zaujímalo ma, ako to že okrem mňa tu je ešte niekto, kto nieje čiernobiely. Prišiel som k nemu a ihneď ma uvidel. Tiež bol z toho šokovaný. Rozprávali sme sa o tom, ako sa aj jemu snívajú zvláštne sny. Mal som pocit, že takéto sny o mojej minulosti sa mi nesnívajú len náhodou, a tým že som stretol aj jeho som si to potvrdil. Spýtal som sa svojho kamaráta, čo tu vlastne robí, na č mi odpovedal, že snaží sa zmeniť svoju minulosť, pretože sa mu nepáči jeho súčastný život. Vraj sa mu to už predtým raz podarilo, no veci dopadli ešte horšie. Potom čo sme sa dorozprávali pobral sa svojou cestou, hľadať svoje mladšie ja. Dozvedel som sa taktiež to, že jediná možnosť ako niečo zmeniť je, dať svojmu mladšiemu ja znamenie. Nemohli sme totiž spolu hovoriť, keďže ma vlastne nevidel. A tak som sa o to pokúsil. Tou kľúčovou zlou udalosťou v mojom živote, boli tieto prázdniny. A to že som ich strávil na prázdninách u niekoho, na koho nechcem vôbec spomínať. Musel som tomu zabrániť, musel som nejak zmeniť to aby som nechodil k nikomu prázdninovať. Keďže som nesmel sám so sebou hovoriť, napadlo mi, že by som mohol svoje mladšie ja nejako zraniť, aby sa dostalo do nemocnice a tým pádom nemohlo nikde vycestovať. Vcelku krutá myšlienka, ubližovať sám sebe, ale ak to malo zabrániť niečomu horšiemu, vravel som si, prečo nie. Vždy som sa rád bicykloval, už odkedy som sa to vlastne naučil. Spomenul som si, že o pár dní som sa mal vydať na túru spolu s kamošmi bicyklovať sa do lesa neďaleko.
Vtom som sa znova zobudil na svojej posteli. V to ráno som si pripadal ako blázon, mal som pocit že musím zmeniť svoju minulosť, a to tak že ju zmením vo svojich snoch. Hlúposť, vravím si. A navyše, nič sa odvtedy čo sa mi začali snívať takéto sny nezmenilo. A tak ubehol ďaľší obyčajný deň. No noc bola znova neobyčajná. Znova som sa vrátil do svojho čiernobieleho sna. Ale o pár týždňov neskôr. Presne do toho času keď som sa ako malý chlapec mal vydať na túru do lesa na bicykli. Neváhal som a pripravil som si plán. Bol celkom jednoduchý, zhodiť svoje menšie ja z bicykla. Keďže som presne vedel, kde som vtedy šiel, tak som si pripravil sám na seba menšiu pascu. Na jednej z vedľajších cestičiek, po ktorej som kedysi prešiel na bicykli som rozsypal plný sáčik pekne veľkých pripínačiek a skryl ich pod listami. Bola to zjazdová cestička dole kopcom, veľmi úzka a strmá. Postavil som sa kúsok od tejto cestičky a čakal sám na seba. Na svoje mladšie ja. O pár minút neskôr som zazrel v diaľke ako idem na svojom novom bicykli plnou rýchlosťo dole kopcom. Spomínam si na to, aký to bol vtedy parádny pocit. Vtom som však prešiel plnou rýchlosťou po listoch pod ktorými boli ukryté pripínačky a mnoho z nich sa mi zapichlo do predného aj zadného kolesa. Ani som to nestihol zaregistrovať a už som letel dopredu, až som nohou narazil do stromu a dopadol na zem. Našťastie o krátku chvíľu prišli ku mne moji kamaráti a pomohli mi vstať. Keď ma chytili a chceli postaviť na nohy zistil som, že na jednu z nich nemôžem vôbec dostupiť, pretože ma nehorázne bolí. Zrazu ma prenikol hrozný pocit, keď som si pomyslel že by mohla byť zlomená. Tento pocit neklamal. Mal som šťastie že som bol vtedy s kamarátmi. Pomohli mi dostať sa až na koniec lesa a zavolali sanitku. Tá ma zaviezla do nemocnice, kde ma ošetrili a nohu mi dali do sádry.
Prebudil som sa zo sna. Avšak všetko bolo iné. Prebudil som sa v úplne inej posteli ako bola tá moja predtým. Hrozne ma bolela hlava a nemohol som si spomenúť na to, čo sa za posledné roky udialo. Šiel som, že si pôjdem do kuchyne vziať niečo na raňajky no vtom som si uvedomil, že sa nachádzadam v nejakom inom dome, ako je ten náš. Cítil som sa strašne stratene a zmätene. Naozaj ten môj sen nebol iba sen? Bola to skutočne moja minulosť, dokážem pomocou snov vstupovať do minulosti ? Pohľadal som v tomto dome kuchyňu a šiel som sa naraňajkovať. Vtom som sa mi v hlave objavili záblesky spomienok. No tie však boli iné, boli iné ako predtým. V ten jeden osudný deň som zmenil celý svoj život. Všetko sa udialo úplne inak. Zistil som, že sme sa medzitým s celou rodinou presťahovali, že chodím na úplne inú školu ako predtým. Vtom som si šiel umyť tvár do kúpelne a zistil som že dokonca aj trochu inak vyzerám. Tvár som mal samozrejme rovnakú, no mal som zo seba pocit že pôsobím nejak veselejšie. A mal som nakrátko ostrihané vlasy.(Predtým som mával dosť dlhé). Naozaj, bolo to tak ako som to už predtým začal tušiť. Dokázal som zmeniť minulosť. Tým že som zmenil jednu jedinú zlú udalosť v mojej minulosti, stala sa aj moja prítomnosť úplne inou.
Krajšou.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
catmartina
3. 2.febuára 2013 00:08
Napíš svoj komentár