"Dobrý večer" - pozdravil ma zvláštne oblečený čašník. Mal totiž oblečené nejaké staré monterky a jeho károvaná košela bola celá zamastená. "Dobrý"- odpovedal som stroho. To som sa teda mal kde dostať, pomyslel som si. Prekvapilo ma však to, že sa vzhľadom k tomu že som bol celý mokrý a kvapkala mi zo šatov voda sa ku mne správal zdvorilo. "Môžem vám ponúknuť jedno útulné miesto na sedenie, kúsok od krbu" - pokračoval ďalej čašník stále s úsmevom na tvári. Tak som spolu s ním prešiel cez celú miestnosť až ku malému stolu s dvoma kreslami kúsok od krbu. Zložil som si vetrovku na vešiak a celý mokrý som sa rozvalil do kresla. Bol to celkom príjemný pocit, lebo z krbu sálalo teplúčko. Divné bolo, že v tejto reštaurácii okrem mňa a spomínaného čašníka neboli žiadni ľudia. Určite to bolo kvoli tomu, že neverili tomu nápisu na dverách. Vzal som do rúk menu a začal si pomaly čítať. Čakal som že tam bude tradičná ponuka s nápojmi a jedlom. No bolo tam v skutočnosti napísané len jedno, obrovskými písmenami: "Čo si praješ zažiť?".
"Čo si prajem zažiť?" - to je teda otázka. Niekedy to ani sám neviem, ale tak keďže toto mi prišlo ako riadna blbosť aby v menu na reštaurácii mali napísané takéto niečo tak som si predstavil prvú vec čo mi napadla. Hmmm... Povedzme že by som chcel skúsiť zoskok padákom, to by mohla byť sranda. A v tom zrazu som sa ocitol na palube lietadla s padákom na chrbte. Bol tu ten čašník z reštaurácie, avšak teraz bol oblečený normálne a na hrudi mal pripnutú visačku inštruktor. Hovorím si že mi už naprosto šibe, že som zaspal alebo ma tu v tej reštaurácii nejak zdrogovali, veď to je nemožné aby som bol zrazu v lietadle. Avšak to nejak možné bolo. V tom mi ten čašník hovorí: "Poriadne si to všetko skontrolujte, či máte ten padák dobre nasadený, ochvíľu dosiahneme požadovanú výšku." Zrazu ma chytil panický strach, pretože ja sa v skutočnosti bojím výšok, a len čo som sa pozrel von oknom a uvidel oblaky celý som zbledol. Čašníko-inšturktorovi sa však podarilo ma upokojiť, ešte pred tým ako sa otvorili bočné dvere lietadla. V tom nastal ten okamih, keď som mal vyskočiť. Hrozne som sa bál, no túžba skúsiť si skok padákom vyhrala nad strachom. Zavrel som teda oči a vykročil vopred, do ničoho. Zrazu som padal pár sekúnd voľným pádom a potom som potiahol páčku ktorú som kŕčovito zvieral vo svojej pravej ruke. V tom sa mi úspešne roztvoril padák, trochu mnou myklo a začal som len tak kĺzať vo vzduchu. Konečne som sa odvážil otvoriť oči. To čo som videl bolo niečo úžasné. Vonku svietilo nádherné jadné slniečko. Rovno podomnou sa rozprestierala obrovská lúka, a keď som sa zahľadel do diaľky tak na jednej strane boli obrovské hory posiate ihličnatými stromami, a na druhej strane sa týčilo nejaké mesto. Bolo vidieť neskutočne ďaleko. Krásny bol aj ten pocit, ako ma zo všetkých strán ovieval a jemne chladil vietor. Ochvíľu som pristal na tráve, a kúsok za mnou dopadol padák. Odopol som si ho a rozvalil som sa. Všetko okolo mňa nádherne voňalo. Potom som nejak nenazdajky zaspal a zrazu som sa opäť ocitol v reštaurácii sediac vo svojom kresle. Takže to bol len sen? Potom prišiel ku mne čašník s účtom na ktorom bolo napísané: "Zoskok padákom". Neveriacky som na to pozrel, a prekvapila ma aj cena. Stálo to asi toľko, čo jedno dobre vychladené pivo. S prekvapeným výrazom som si vytiahol z vačku peňaženku a zaplatil som.
Po tom čo som vyšiel von sa mi zdal tento svet o trošku krajší. Nečakal som že ma ešte môže niečo prekvapiť a predsa sa to stalo. Vonku síce stále pršalo, stále ľudia behali sem a tam a viedli svoje uponáhľané životy. Ja som bol šťastný. Vedel som, že šťastný môžem byť len vďaka novým zážitkom, novým skúsenostiam a nie tým že sa budem naháňať za prácou a stresovať zo všetkého. A v tom som sa obrátil dozadu, lebo som si chcel zapísať adresu tej reštaurácie, no na mieste kde predtým stála bol park plný stromov. "Nebodaj sa mi to snívalo?" - pomyslel som si. Usmial som sa, a kráčal som vopred netušiac kam ma nohy zanesú... Ale jedno viem isto, už sa teším na nové veci, ktoré ešte v svojom živote zažijem.
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
5
bolo tam par klise, bolo to i dost predvidatelne, ale napriek tomu som dal absolutne hodnotenie, lebo to bolo velmi prijemne a optimisticke a take blogy lubim uplne najviac. trochu mi to pripominalo tvorbu shauna tana, mojho oblubeneho autora
Napíš svoj komentár
prekvapil si ma