...
Je neskorý večer. V malom byte na ošumelom sídlisku. Na stole smrdí fľaša slivky nemenovaného výrobcu. Osadenstvo, už značne načaté pokročilou hodinou a istým podielom liehu v krvi sa baví na kravinách. Keď tu zrazu ktosi zúrivo zvoní. Ako šibnutím biča vstáva od stola Milan a obzeral sa po miestnosti.
- „Niekto zvoní! “
- „Hovno zvonil, ja som nič nepočul ... sa ti zdá od toho jak si najebaný.“ Ozval sa Peťo, ktorý sa schúlený v rohu snažil nadviazať dialóg s chladničkou.
- „Ty si najebaný.“ Uzemnil ho Kamil, ktorý bol ešte ako tak triezvy. „Niekto naozaj zvonil, idem sa tam pozrieť.“
„Ak to zasa bude stará Kačková, čo chodí s vrecom, tak jej tú palicu niekde zlomím.“ Prehlásil Peťo, na čo sa spustil opilecký rehot.
Zvonenie v takúto večernú hodinu bolo nezvyčajné. Kamil otvoril dvere, ale nikto tam nebol. Poprechádzal sa po chodbe a vôbec mu nevadilo, že je bosý. V tom si všimol pod rohožou vloženú obálku. Vytiahol ju. Nebol na nej dátum odoslania, známka, ani nič. Ako si ju obzeral, začala mu byť zima a tak zaliezol naspäť do bytu.
- „No, čo, došla, že jej chýbaš? “ Opýtal sa Paľo, hneď ako zazrel Kamila s obálkou v ruke.
- „Choď do prdele! “ Odsekol Kamil.
- „Nechaj ho, aj teba by sralo, keby ťa nechala v deň narodenín.“
- „Moja ja v poriadku ...“ prehodil Peťo, podopierajúc kvetináč s monsterou.
- „Čo to máš? “
- „Neviem, bolo to pod rohožou. Je tam niečo napísané, ale nemôžem to prečítať.“ Podal Kamil obálku Peťovi, ale ani ten nevidel prečítať drobučké písmo.
- „Susedia si to chcú s tebou vybaviť už ti aj anonymy posielajú.“
Peťo zatiaľ prezeral list proti svetlu.
- „Vyzerá to na ďalšiu obálku. A nejaký prášok.“
- „Koks je to, stará Kačková sa dala na fetovanie a poslala aj tebe, na zmierenie, že ti trieskala barlou o okno.“
- „Nechajte to.“ Vytrhol Kamil obálku z rúk Petrovi. Keďže nevedeli komu je adresovaná rozhodli sa, že si dajú kolo fľaše a na koho ukáže, ten ju otvorí. Sadli si okolo stola. Vyhral Kamil. Vzal do rúk obálku a za výdatného povzbudzovania vysypal obsah.
Nič viac tam nebolo. Len nejaký prášok. „Asi do pečiva...“ skonštatoval Milan. Opilci ho zhrnuli – celkom slušná čiara. Kamil sa nahol nad stôl, ale len čo vdýchol prvé zrnká prášku pocítil silné prekrvenie hlavy, a v tej chvíli jeho pamäť skončila.
...
- „Bol to antrax, domovníčka presedlala na omamné jedy, asi už nerozbíja okná barlou.“
Takéto myšlienky sa preháňali hlavou Kamilovi na nemocničnej izbe. Svinsky ho bolela hlava a v pohári na vodu sa sušil pavúk. O tri hodiny tam už bola sestra s primárom a vysvetľovali:
- „Máte, šťastie, že ste spadli do monstery. Bol to len silný otras mozgu.“
- „A čo ten antrax? “
- „Antrax? Žiaden sme nenašli, mali by ste lepšie strážiť vrchnák od fľaše“ komentoval primár s uzemneným úsmevom. „Zajtra vás pravdepodobne prepustíme.“ Zavrel za sebou dvere. Proste v zdravotníctve niet peňazí na rozhadzovanie.
...
Bolo v bare niečo pred záverečnou. Kamil sedel s partiou a za pomoci siláckych fráz rozprával hrdinský epos o tom ako si roztrieskal hlavu v byte. Vraj už na druhý deň zdvíhal činky. Pravda bola však taká, že na druhý deň, a vlastne ani teraz ešte nemohol zovrieť ruku v päsť.
- „Si nejaký zdochnutý Kamil, “ podával mu ruku pianista, ktorý dohral pre posledných pijanov a obliekal si kabát. V tom sa Kamil bez slova odpratal ku klaviatúre. Sadol si na stoličku ako zhypnotizovaný a váhavo, ako výsmech prstokladu si položil ruky na klávesy.
- „Čo mu preplo? “
- „Ešte stále nerozležal ten rozchod. Odpracte ho odtiaľ, ešte mi zaprasí klávesy, asi už má dosť.
- „Je to sním zlé.“
Kamilove prsty nesmelo prešli po klávesnici. Privrel oči a začal hrať. Ani necítil ako sa pod jeho prstami mihala čierna s bielou. Z klavíra sa rinuli tóny akoby tam sedel sám Rachmaninov.
Chlapov pri stole vystrelo a klaviristovi spadlo tupé z hlavy. Bol ako obarený.
„Ty kokos...“ bolo jediné na čo sa zmohol.
Ani si nevšimli, že dohral.
Kamil nikdy na noty nevidel, Nikdy nehral na žiadny nástroj a keď spieval, tak fľaše v krčme vyhlasovali štrajk. Učiteľ hudby na základnej škole trpel pri jeho sólach a prehlásil, že je stratený prípad.
Preto bol tento večer nevysvetliteľný aj pre neho samotného . Už od tej udalosti s kvetináčom a obálkou vedel, že sa s ním čosi deje. Ale nevedel čo. Klavír ho od toho večera úplne pohltil. V bare začal zastupovať profesionálneho pianistu. Noty čítal z hlavy plynule a vypomáhal si aj improvizáciami.
Keď sa prihlásil na ZUŠ -ku, aby si overil znalosti, učitelia pochybovali, že by zvládol z hlavy celú hymnu. Keď im však zahral z hlavy odzadu Mozartov turecký pochod a presne identifikoval výšku tónu vŕzgajúcich dverí na šéfovej škodovke, zopár učiteľov odniesli v ľahších mdlobách.
- „Ste pane, “ génius skonštatoval riaditeľ. „Čím sa živíte? “
- „Som šofér z povolania.“
Kamil sa prihlásil na husle, violu a organ. V týchto sa chcel ešte zdokonaliť.
Ošetrujúci lekári nad jeho prípadom krútili hlavami a pochybovali, že by otras mozgu mohol s hudobne hluchým človekom niečo také urobiť. A už si mädlili ruky na habilitačné práce z riešenia tohto problému.
- „Boh obdaroval svojho pokorného služobníka neobyčajným talentom.“ Písal do kresťanského magazínu farár z kostola, kde Kamil cvičil na organ.
Kamil hrával ďalej a bol čoraz zaujímavejší. V treťotriednych pajzloch, kam dovtedy chodil ako štamgast ho teraz oslovovali pane a hral tu vždy len hodinku.
Na jeho klavíroch zaspávali najkrajšie kurvy z mesta a o živobytie mal postarané. Posledný akt exodu bolo keď sa vykašľal šéfovi na hlavu a šoférstvo zavesil na klinec. Vo filharmónii mali totiž voľné miesto.
- „ Talent tisícročia sa vynoril z hlbín spodiny! “ Tak opisovali tohto muža plného zázrakov noviny. Boli len tri týždne odkedy mal prvý záchvat hrania v bare a už sa chystal na celosvetové turné. Nikto vraj totiž nedokáže hrať dvoma rukami štvorručky. Viaceré producentské skupiny sa oň bili.
Zariaďoval si nový dom, na stole smrdela tequila. Mal nové auto a nový klavír a práve ho od mladej milenky z postele vytiahol hlas zvončeka.
- „Konečne som ťa našla! “
- „Čo tu chceš? “
- „Vieš, všetko som si premyslela, bolo to unáhlené a nemala som v tom jasno.“
- „Chceš sa vrátiť? Teraz keď som slávny? “
Bola to jeho bývalá, poslal ju do zadnice. Pri čom neprikladal absolútne žiaden význam jej vyhrážkam a oháňaním sa novými známosťami z prostredia bezvlasých hudobných producentov.
...
Audi A6 sa rútilo po mestskom okruhu niečo cez dvesto. Na zadnom sedadle sa strachom potil Kamil. Nového producenta mu vybrala jeho bývalá. S efektne vyloženým kvérom dohadoval z Kamilom zmluvu na jeho ďalší koncert. Od tej chvíle sa mal stať spoľahlivou nosnicou zlatých vajec.
...
Všetky pokusy o vymanenie sa z výpalníckej zmluvy zlyhali. Ostávalo mu jediné - držať hubu a noty. Bolo to práve pred jeho najväčším doterajším koncertom. Vystúpil na pódium a prehmatom skontroloval či je klavír správne naladený. Začal hrať. Po prvých troch skladbách sa odobral do zákulisia občerstviť sa. Muži v čiernych okuliaroch sa z prvej rady usmievali, čo nasvedčovalo tomu, že všetko je v pohode. Kamil zasa usadil riť v oblej stoličke a spustil. V tom však dostal do ruky kŕč. Chvíľu síce ešte hral obojručku ľavačkou, ale i tá ho prestala poslúchať. Noty sa mu zlievali pred očami a mal pocit, že odpadne. Predčasne sa odpratal z pódia. Reakcie boli rozpačité, no do konca koncertu mal ešte dosť veľa odohrať, takže bučanie a zeleninu si publikum nechalo na neskôr.
- „Ak teraz prestanem, skončil som, producentom mám odviesť dve tretiny zisku alebo libru mäsa, a ak tento koncert nedohrám celé turné je ohrozené.“ Desil sa.
Na synťáku v zákulisí sa snažil rozcvičiť aspoň tú jednu ruku. Kŕč síce povolil ale akékoľvek ďalšie klavíristicke chmaty ho opustili. Nevedel zahrať nič. „Prečo práve teraz? ! ! ! “ reval v duchu. Spomenul si však na úvahu svojho lekára, ktorý vyslovil spasiteľnú myšlienku o súvise jeho geniality s tým práškom. Kamil sa teda vrátil do svojho starého bytu, otočil hore dnom všetko, aj to bezodné. Nakoniec obálku našiel pod miskou, čo sa podkladá pod kvetiny. Nikto ju našťastie nevyhodil. Nebol tam však už nijaký prášok. Nič na šňupanie. Namiesto toho si mohol prečítať to, čo pred tým myšacím zrakom nevidel – táto verzia je funkčná tridsať dní. Po uplynutí tejto lehoty je potrebné zakúpiť si aktivačný kľúč pre ďalšie používanie.“ Kde sa však dá tento kľúč zakúpiť už nikto nenapísal.
Napínavý príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár