Aby toho nebolo dosť, pod oknami vyrástol skatepark. Nikdy som proti ľuďom, ktorí ako dopravný prostriedok využívajú kus ohnutej dosky nemal žiadne výhrady. Avšak budenie ráno z pekného sna, nie budíkom, ale zvukom padajúceho skateboardu za podpory hlasných nadávok moju mienku pomaly mení.
Len kvôli ním vstávam so zlou náladou, ktorá sa počas dňa stupňuje. Je to spôsobené mojím rozhodnutím, že prestanem fajčiť. A ako plynú dni, keď moje telo nedostáva povinnú dávku nikotínu, mením sa na veľmi prudkého človeka. V živote by som neuveril, ak by mi niekto povedal, že odvykanie je také ťažké. Každú hodinu myslím na cigaretu minimálne 10 krát a chuť na ňu mám stále. Ale musím vydržať, vydržať v svojom boji, aj keď sa toho bojím. (pripomína mi to nejakú pesničku)
Mojou pomocou sú ľudia okolo mňa, ktorí ma podporujú a zaujímave je, že pomáhajú mi aj fajčiari. Som im vďační a zároveň prekvapený, ako to dokážu so mnou vydržať.
Stále však mám v hlave myšlienku, pocit, alebo to nazvite ako chcete: POTREBUJEM TO!!!!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár