Napísala by som aj básničku ale keďže akosi som do vienka nezdedila básnické črevá, musím sa teda spoľahnúť na moje nebásnické zvyšné orgány. Čiže ako vyjadriť svoje pocity, nálady proste niečo, keď necítim Nič??
To by som rada vedela, pretože to malé, veľké hnusné Nič ma dosť otravuje. Potom totiž neviem o čom písať a tak píšem o blbostiach ( ako keby som normálne nepísala o blbostiach :/ )
To veľké Nič u mňa znamená de-de-depresia, ale len taká ľahšia odroda. Čiže nemám chuť si rezať žili alebo niečo také. Len ma občas štvú také veci ktoré by ma ani štvať nemali.
No predstavte si že robím skúšku (to je jedno z čoho, zachovávam si anonymitu ), no skrátka ju napíšem dobre, čiže prejdem ale urobím ju s priemernými výsledkami. Takže sa nakoniec doma pekne krásne rozplačem zo sklamania a zo zlosti. A to nie som žiadni bifľa. Teda aspoň mi to nehrozí.
To bolo len moje iracionálne chvíľkové mini-šialenstvo, ktoré volám de-de-depresia. Viem, hlúpy názov ale len teraz som to vymyslela a keďže píšem o Ničom tak si to môžem dovoliť. Dúfam že ma za tento "článok" neukameňujete.
Alebo tréningy. TAK VEĽMY by som sa chcela tomu v budúcnosti venovať profesionálne ale keď nezváladam obyčajné základy... jednoducho je to na nervy keď vám väčšina ide, len keby nebolo vašej jedinej maličkej ale dosť dôležitej achillovej päty.... Snáď to tiež poznáte.
Nejako budem musieť zatnúť zuby a prehrýzť sa tým. ( To si trochu odporuje nie? ).
Tak dúfam, že tí čo dočítali tento môj emocionálny výlev sa neunudili na smrť a pozostalí ma nebudú žalovať (to je pokus o vtip, čiže: HA-HA-HA).
Celkom dlhý článok za to, že je o Ničom....
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár