Klam: 1. časť

To je fakt choré.... Čo ja tu vlastne robím??
No tak toto presne som si myslela na začiatku keď som do toho všetkého spadla ako do studne. Prečo práve studňa? Lebo sa z nej už nedá vyškrabať.
Vlasy som si nechala rozpustené a na rifle a tričko som si prehodila čierny plášť a na hlavu som si natiahla kapucňu.
Kriticky som sa na seba pozrela v zrkadle. Vyzerám ako Merlin. Ešte mi chýba špicatý klobúk.
Triezva by som v takomto outfite nikdy nevyšla na ulicu za bieleho dňa. Možno preto sú stretnutia v noci. Aby ma tam mohli donútiť prísť.
Vyšla som z domu na ulicu. A ni som sa nemusela nikam zakrádať. Moja rodina tam už dávno je. Na sabate.

"Zase ideš neskoro Cate." Jasné moja rodinka sa tu natrepala už hodinu pred začiatkom.
"Ešte sa to nezačalo. A nie som debutantka, čiže na tom vôbec nezáleží." odvrkla som.
"Prestaň. Tak nehovor." zasyčala teta a odvliekla ma do kúpeľní kde mi začala robiť prednášku. Jasné ako inak.
"Vieš veľmi dobre prečo takto nesmieš hovoriť. Staršina ťa ešte začuje a na našu rodinu uvalí kliatbu. Veľmi dobre vieš že mnohý naši príbuzní a aj môj manžel, sú vo veľkej rade. Naša rodina patrí k elite a ty si jej súčasťou, či sa ti to páči alebo nie. Tak sa podľa toho aj správaj." celý čas mi pri tom hrozila prstom.
"Ale veď to je absurdné. Počúvaš sa vôbec?! Veľká rada, elita, staršina a kliatba. Veď to sú hlúposti na entú! Ja to mu neverím. Celé toto šialenstvo založilo len pár šialencov, ktorí nevedeli čo od rozkoše!"
Teta mi jednu vylepila. V líci pulzovala bolesť a do očí sa mi tlačili slzy.
"Prestaň sa už ľutovať. Všetci sme sa museli zmieriť so skutočnosťou a ty nie vi výnimka. My všetci nutne potrebujeme aby si to konečne začala brať vážne. Si hlavnou následníčkou a ak sklameš.... neželaj si ma." stíchla a chvíľu si ma dopálene premeriavala.
"Vyjdem a ty počítaj do desiatich. Potom sa vráť."
Dvere sa sami pred ňou otvorili a zavreli. Lacné triky. Vydýchla som si. Som ako v blázinci bez východových dverí.

 Blog

2 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu