Všetko vníma ako v sne. Jej zorné pole sa zúžilo len na Neho. Sedí v lavici a trhá papier. Ale na miesto papiera si predstavuje Jeho. prečo ho trhá, to sama nevie. Koná len dôverne známy pohyb.
Zakaždým keď prejde okolo nej sa zhlboka nadýchne a na chvíľu privrie oči. Hoci aj uprostred chodby plnej ľudí. Bol tak blízko. Ruky spustené jedľa jej bokov oťažejú a má pocit, že sa postupne naťahujú až k zemi.
"Héj uhni!" niekto skríkne a sotí ju na zem. Zdvihne hlavu a vlasy sa jej zošuchnú do očí. Obzrel sa. Videla to pomedzi pramene vlasov. Pozrel pohŕdavo a škodoradostne skrivil ústa. Ale predsa sa obzrel. Jej srdce je ako v ohni. Zaplaví ju triaška a podlamujú sa jej nohy. Chce ho.
Zvoní. Nakoniec sa jej podarí dotackať sa do triedy a do lavice. Nasledujúci predmet je fyzika. Dvere sa otvoria a vojde učiteľka. Prvý pohľad smeruje k nej. Sedí sama v lavici a neprítomne trhá papier. Už je vo stojom vlastnom svete. S Ním.
Do školy prišla skoro. V triede bolo len pár spolužiakov. Rukou si znova prehrabla vlasy a upiera pohľad na machovo-zelenú zle zotretú tabuľu.
"Ahoj mojá!" S výskotom sa stavia spolužiačka a objíma nízku peroxidovú blondínku na štekloch. Sadli si do lavice a dôverne sa k sebe nakláňajú.
"Pôjdeš? Budú tam aj druháci." zachichotala sa jedna.
"Neviem či to stojí za to. Ale už ma tam volal vieš kto." uškŕňala sa peroxidová blondínka.
Znova si prehrabla vlasy. Druháci. Bude tam aj On. Pri tej predstave sa jej zatmelo pred očami a mysľou zaletela do svojej izby kde mala na nástenka špendlíkom pripichnutý zoznam jeho obľúbených klubov. Vie kde pôjde peroxidová blondínka, spolužiačka a aj On.
Hudba hlasno hrá a všetci sa sa tlačia telo na telo na parkete. Blondínka sa ovíja okolo Neho. On ju pripitý chytá za zadok. Blondínka sa len chichoce a čosi mu šepká do ucha.
Netancuje len jedna osoba. V čiernych vypasovaných šatách sedí na pohovke v kúte, sama. Nohou nervózne kope do stolíka. Nie nervózne. Robí len dôverne známe pohyby. A očami sa vpíja do jeho chrbta a ruky na blondínkinom zadku.
Prisadol si k nej chlapec s kohútom na hlave a tiahne z neho ako z komína. Znechutene sa odtiahla, ani na minútku ho nespustila z očí. Chlapec jej položil ruku na stehno a začal ho hladkať. Prudko sa postavila a odkráčala na parket. Tam sa ľudia tisli ešte viac ako predtým. Predrala sa davom k nemu a nespúšťala z neho oči. Bol tak blízko. Blondínka mu niečo zašepkala a pri tom sa koketne usmiala. Chytila ho za ruku a odtiahla ho preč. Cestou vrhla ľadový pohľad na ňu. Prechádzal okolo nej a sotil ju. Zase ten jeho pohŕdavý pohľad.
Bezvýrazne pozerala na zatvorené vstupné dvere. Na parkete sa okolo nej vytvoril prázdny priestor. Ale ona si to nevšímala. Myslela na jeho chrbát, ryky ramená.. na jeho fotku nalepenú na stene jej izby, jej kráľovstva. Podlaha sa otriasa od vibrácií, tancujúci dav sa dostáva takmer do eufórie. Dvere sa už viac neotvorili, nikto viac nevošiel.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
otvoreneokno
29. 10.októbra 2010 15:35
Pripomína mi to moje chovanie a písanie z siedmej- ôsmej triedy na ZŠ.
2
No to je vážne povzbudzujúce.... ale to ešte ani zďaleka nie je koniec
3
mne sa to páči
to bude asi nejaká outsiderka čo?
a prosím ťa, taguj ma keď odpíšeš
len tie tlačové chyby, tie by som opravila
to bude asi nejaká outsiderka čo?
a prosím ťa, taguj ma keď odpíšeš
len tie tlačové chyby, tie by som opravila
Napíš svoj komentár