a stále myslím na tie dni,
keď stratila som cudnosť.
ó bieda,márnosť,chlad a úškrn.
Mám riešiť,či zanechať bokom hlučnosť?
Stále obzerám sa späť na trápne chvíle,
keď blúdila som a topila sa v alkohole.
Nikdy neviem,či mám dosť.
Ako keby som riešila nespavosť.
Ale ja spím dobre!
Čo teda?
Nachádzam snáď svoju dospelosť?
A bude to takto stále?
Samota,úzkosť,nesebavedomosť?
Ako sa to všetko mohlo stať?
Neexistuje azda hranica,
kde každý musí stať?
Ja prekračujem ju viac a viac
a čochvíľa zamierim aj na Mesiac,
kde náhodným okoloidúcim vykričím svoj sen.
Užívať si,byť hrdá
a netrápiť svoj deň.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
pawlo
23. 6.júna 2008 22:47
Super báseň - skvelý text. A o to viac sa mi to páčilo pretože to je prehľadné Čo pri mnohých básňach chýba.
4
keby som toto čítal včera na balkóne,tak by som mal najkrajšiu noc vo svojom živote.
Napíš svoj komentár