„Čo chcem od života?“ spýtala sa Tara znova, keď svojim medvedím objatím mučila miniatúrneho psíka na svojej hrudi.
„Keď už trpím, tak nech trpím filmovo.“ Pomyslela si a rozmýšľala či sa jej vôbec oplatí bojovať s lenivosťou, ktorá jej bránila vstať a pustiť si jeden z tých srdcervúcich, smutných slaďákov, ktoré si stiahla, keď si uvedomila, že jej šťastné dni nadobro skončili. Nie žeby vôbec niekedy začali, ale to si uvedomila až neskôr.
Radšej vybrala mobil, na ktorom ležala a začala odpisovať na nepríjemnú SMS. Tarina naoko najlepšia kamarátka sa jej v nej ospravedlňovala, že dnes s ňou nemôže ísť von, lebo sa nejakým spôsobom dostala na neplánovanú ožieraciu party. „Takže dneskajšok padá, prepáč.“ Napísala.
„Dobre, ale zajtra si ťa počkám za rohom.“ Odpísala a pridala smajlíka. Viete, toho s frajersky prižmúreným okom a pobaveným úsmevom. Vždy bola milá, aj keď v nej bublala tá najväčšia zlosť. Rada s úsmevom hovorila, že raz, keď dospeje, jej nahromadená nenávisť vybuchne a všetkých povraždí. Dobre, nemala pozerať toľko béčkových hororov, ale čo mala robiť keď trávila dlhé víkendové večery sama?
Potom ale dopísala: „ Ale nevieš si prestaviť ako ma to trápi…“ Naozaj sa snažila aspoň raz sa ozvať a poukázať na to, že nie je ani zďaleka taká bezstarostná a veselá ako to hrá, ale… Nešlo to, proste to nepatrilo k jej povahe. A tak pomaly po jednom písmenku, utrápene vymazala všetko, čo napísala. Prečo by sa mala obťažovať písaním, keď jej to aj tak nikto neodplácal?
Napriek všetkému sa nedokázala hnevať. Smútok bol silnejší, tak načo ho premáhať. Vedela, že keď si dnes bude natierať pery ananásovým balzamom a rozmýšľať, pri akom CDčku bude zaspávať, čo bol jej každovečerný rituál, slzy sa jej budú drať na povrch. Ale keď si ľahne do postele, zo sluchátok začne John zo Secondhand Serenade boľavo spievať o tom, ako sa narodil aby ľúbil svoju lásku, plaču už sa nevyhne a opäť si zmáča slzami podušku.
Skutočný príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár