Obyčajný deň. Apríl. Píše sa rok 2015. Nachádzam sa na našom malom Slovensku. Oblaky na oblohe. Aj slnko občas vykukne – je to príjemná upútavka na leto. Krajina je pokojná. Áno, premávajú sa tu autá a ľudia sa tiež premávajú hore-dole, aj vietor. Je tu pekne. Ale niečo TU nehrá. Ľudia majú sklonené hlavy. Sú neprítomní. Sú tu fyzicky, ale nie duchom. /Something was stolen from their souls./ Tušíte čo sa TU deje? Prechádzam sa po chodbe našej školy a vidím tých istých ľudí so sklonenými hlavami. Nemám sa s kým porozprávať. Hmm... Ja vám to teda prezradím. Všetci sú ponorení do neexistujúceho sveta, virtuálnej reality, kde ich náladu určuje počet zdvihnutých palcov, ktoré tu sú od ďalších ľudí so sklonenými hlavami. Ak sa chcem s nimi spojiť, asi musím tiež skloniť hlavu... Pomaly zabúdajú na to, že majú vlastné životy. TAKŽE... Niečo TU nehrá... všetci svojimi prstami ovládajú virtuálny svet. Svet, ktorý neexistuje. K tomu všetkému niektorí ľudia nosia čiapky s nápisom LIFE IS PORNO (to len na okraj)... ACH! Bodaj by to boli LEN nápisy na čiapkách (Čiapka je fajn vec, aj nápis, ide len o to ako to vnímate.) ÁNO! KAŽDÝ si môže vybrať medzi realitou a fantáziou. ÁNO. Všetko je povolené... Viete, čo som dnes spravil ja? Prestal som sledovať FACEBOOK. NIE! Nevymazal som si účet (je tu totiž aj veľa užitočných informácií). Áno, budem sa tu ešte prihlasovať, aby som odpísal na správy... Ale po prihlásení mi FB napíše „Žiadne príspevky na zobrazenie“. Nie, nikoho som si nevymazal z priateľov, neodišiel som zo žiadnej skupiny. Len som ich prestal sledovať. JEDNODUCHO. Jedného po druhom som odklikol, že ich nesledujem. A viete prečo? Pretože si chcem SÁM VYBRAŤ, čo chcem vidieť a čítať. Nechcem aby bol môj čas pohltený náhodnými nezmyslami. Nechcem sa pozerať na situácie a ľudí, s ktorými nemám nič spoločné. /Nechcem aby bola ukradnutá moja duša./ Nechcem mať myšlienky zaťažené statusmi a fotkami, ktoré ma nútia dlhé hodiny trápiť sa nad vecami, ktoré existujú len v tomto nezmyselnom priestore. Potrebujem živých ľudí, kontakt na hlbšej úrovni. FACE TO FACE. Vyberám si SVOJ život! ...... Predstavte si situáciu, že máte prístup do všetkých účtov vašich priateľov. Začali by ste si čítať všetky správy, pozerať všetky fotky? Ak áno, prišli by ste o svoj život, sledovali by ste totiž život niekoho iného... A POZOR! To sa deje už teraz! Len v trocha menšej miere... /Možno to ešte nie je až také zlé, ale dobrým smerom to tiež nejde./ Pozrime si do očí a našu náladu nech zdvihnú úsmevy, nie lajky... ĎAKUEM aj za VÁŠ názor, ktorý si prosím nenechajte pre seba, ale píšte do komentárov

 Je to možné?
Komentuj

2 komenty k blogu

1 
fotka
pravnik  9. 4. 2015 09:57
mno...prestať sledovat je celkom zaujimavy napad...cloveku nevyhadzuje blbosti, ale niekedy tuzime aj po blbostiach, ved na tom stava aj telka... podla mna je to proste aj o sebadiscipline, čumenie do facebooku je proste z velkej casti strata casu, je to ako cumenie do telky ale niekedy este vacsia nuda... co uz no, k ohnu sa asi nevratime, treba si najst mozno alternativu - nejaky konicek co ta pohlti a nebudes mat ani cas chekovat co sa zmenilo na fb
2 
fotka
infinite  9. 4. 2015 17:11
@pravnik to je dobry napad, ze najst si alternativu, nieco hodnotnesie.. lebo niekedy clovek zacne viac pozerat na inych ako na seba a svoj zivot, a porovnava sa s ostatnymi.. a hej, vsetci chceme mat prehlad o ostatnych ludoch, ale je lepsie stretnut sa nazivo, lebo na fb su len take digitalne ulomky z tych skutocnych ludi..
Napíš svoj komentár