Bežná rekapitulácia posledných večerov by hovorila o tom, ako som sa bohapusto nadrbal so svojimi kamarátmi a následne si vyčítam, či som už naozaj na tom tak zle, že neviem večery tráviť inak. Samozrejme som za akcie strávené s mojimi najbližšími kamarátmi vďačný, ale vedel by som si predstaviť aj príjemnejší a hlavne romantickejší večer.
Dnes som partiu vymenil. Krčma zostala tá istá, ale kamarátov som nechal doma. Lepšie povedané, doma ostali oni sami, aby si odo mňa oddýchli. Mám rád svoju domovskú krčmu. Ak v nej náhodou nepresedím celý deň, kedy mám celý deň pred sebou notebook a cigaretu a na obed sa strieda káva s pivom, tak pravidelný príchod ku baru mám najneskôr o pol deviatej večer.
Dnes som síce meškal, ale na moju obranu musím prehlásiť, že predtým sme ešte svojou návštevou poctili pár podnikov. Dnešok bol naozaj výnimočný. Neplánoval som očumovať čašníčku, sedieť celý deň za notebookom a úpenlivo sa ľutovať ako keby som bol najväčší chudák na svete s pocitom, že nedokážem dosiahnuť svoj cieľ. Dnes som sa šiel zabaviť. S týmto cieľom do toho podniku síce chodím každý večer s pocitom, že v alkohole utopím svoje problémy, ale tá skurvená nostalgia a depresia ma vždy dobehnú. Ale dnes nie. Dnes som tu s úplne inými ľuďmi, po nikom nečumím s debilným výrazom v očiach, ktorý hovorí "Moja, tak od teba by som si dal povedať" a nesústredím sa na krásny úsmev čašníčky, ktorá keby chcela... Ani neviem čo by mohla mať.
Noví ľudia, nová zábava. Keďže ide o partiu, s ktorou som na podobnej akcii nebol, párkrát sa stane, že názory niektorých členov ma zarazia, ale ako správny džentlmen držím hubu a krok. Veď o pár sekúnd sa už všetci dobre bavíme na doberaní si opačného pohlavia, za ktoré môže asi deviata hruška. Ja som síce zvyknutý, ale netrénované povahy sa pýtajú domov už po tretej nadránom. Aj keď ja som slinu práve ešte len začal chytať, poberiem sa domov presne tak, ako aj zvyšok partie. Po tradičnom zistení, že niečo z trojice brada, lakeť a hánky na prstoch sú krvavé zapínam notebook, púšťam svoju obľúbenú hudbu na dobrú noc a pred očami sa mi zjavuje moja milovaná, na ktorú som sa dnes, s prepáčením vysral a ktorá na mňa, zjavne bez prepáčenia, serie už niekoľko mesiacov.
Tento naozaj skvelý deň som sa rozhodol ukončiť rovnako, ako ho končí počasie za mojím oknom. Kvapka vína a nekonečné úvahy o tom, na čo sa vlastne snažím niekoho získať končia o šiestej ráno treťou fľašou, zvonením budíka, ktorý ma preberá do práce a sadnutím do auta. Prečo asi v CD playeri prišla na rad Metallica - Die, die, my darling?
Asi si to zaspievam iba sebe...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
owad
25. 7.júla 2010 21:13
Ja by som na tvojom mieste odložila fľašu a otvorila oči.A rozhodne by som počúvala niečo iné ako túto pieseň,pretože to,čo robíš ťa v tej zlej situácii len utvrdzuje a nič nerieši. Skôr ti všetko len zhoršuje a to predsa nechceš
Napíš svoj komentár