Všetok čas na ktorom v našom živote záleží je v okamihoch v ktoré milujeme. Iba vtedy vidíme ten skutočný zmysel toho čo robíme, kým sme a čo zažívame. Keď sa láska z nášho srdca vytratí, všetko stratí farby... Každá sekunda, každý nádych pri milovaných osobách je čas nevyvážiteľný ničím iným. Aj tak sa však skončí. V provom rade je to preto, lebo my ľudia sme pominuteľní. Všetko, čo sa s nami spája je pominuteľné. Jediná večnosť, ktorú máme, je prítomnosť. Iba v túto chvíľu máme možnosť konať. Iba teraz máš príležitosť smiať sa, tancovať, hrať sa, milovať, objímať, bozkávať,... Nikdy viac túto možnosť mať nebudeme. Žijeme iba teraz. Minulosť a budúcnosť sú ako dve okná. Jediné, čo s nimi môžeme robiť je predstavovať si. Ak máme pocit že vo svojom živote musíme niečo zmeniť, spravme to. Na konci budeme ľutovať len veci ktoré sme nenapravili. Strachujeme sa a trápime vecami ktoré sú nevyhnutné. Trápi nás pominuteľnosť, zabudutie... Srdcia nám tieto veci zvierajú už teraz, preože vieme, že prídu, že sú nevyhnutné. Plačme, ak nám to pomôže, no nesmieme sa tým nechať pohltiť. Prítomnosť je všetko čo máme a čo mať budeme. Nestrácajme čas premýšľaním nad tým, či povieme osobe, ktorá nám je najdrahšia na svete že ju milujeme. Nepredpokladajme hlúpo, že to predsa vie. Nič tým pokaziť nemôžeme. Jediné čo tým spravíme je to, že tomu druhému opäť zahrejeme srdce a nemôžeme vedieť, či to nehovoríme naposledy. Raz už takú možnosť mať nebudeme a nevieme kedy to bude. Je to kruté, odporné a nepredstaviteľné no je to pravda.

V druhom rade je to, že sa ľudia zvyknú vzdávať. Vždy bojujme, kým máme o čo. Pripomeňme si to krásne a aj tá najťažšia vec bude opäť zvládnuteľná. Je to to, o čo v živote ide. Nevzdávať sa, nenechať si vziať nádej a štastie. Neopúšťať sa a nájsť svetlo v tej najväčšej tme pretože aj po najhoršej búrke sa raz vyčasí. Áno, znie to otrepane, no je to tak ak sa rozhodneme že tak bude. Nevzdávajme sa, pretože to dobré je vždy to cennejšie .

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár