A znovu meškám. Už tretí deň po sebe. Čo sa to so mnou deje? To sa mi nikdy nestáva. Je to kvôli nemu? Alebo kvôli tej noci, na ktorú si nepamätám. Kto vlastne si? Človeče, veď ja ani neviem, kto si.
„Nina halóó! Sústreď sa. Vnímaš ma?“ Lindina ruka s kopou obálok ma priviedla späť do reality.
„Prepáč, Linda. Deje sa niečo?“
„Znova tie listy od „Pána Neznámeho“. Chceš si ich prečítať ty alebo to spravím za teba ja?“ rýchlo som jej vytrhla listy z ruky. Hodila na mňa známu tvár – „Ale no ták!“ - no ja som si ju nevšímala. Hodila som listy do kabelky a pokusila som sa znovu pracovať. Prečo sa nemôžem sústrediť?
Hey Brother.. Ozývalo sa v mojej hlave. Tá známa pesnička. Práca akoby išla bokom. Tá párty bola úžasná. Hudba, svetlá, plný klub a... viac si nepamätám.
„Slečna Moorová! Ak budete aj naďalej nedisciplinovaná strhnem vám z platu!“ ozval sa známy hlas mojej šéfky. Všetkými neobľúbenej Steelovej. Madam Steelovej.
Konečne slečna dokonalá ukazuje svoje chyby. Pomyslela si madam Steelová. Možno sa už dočkám dňa kedy ju vyhodia.
Medzi Ninou a madam Steelovou dlho panovalo napätie. Nina každý deň trpela urážky, ktoré na ňu madam Steelová sypala akoby z vreca. Teraz ich musela trpieť dvojnásobne. Veď predsa meškala tri dni do práce. V hlave jej stále vŕtala tá noc. Bola tak opitá? Alebo jej niekto niečo dal? Bola zúfala. Bála sa zistenia toho, čo si nepamätá. A kto je ten chlap? Stále jej to vŕtalo v hlave.
Konečne prišla domov z práce. Spolubývajúca Tina jej oznámila, že ju niekto hľadal. Nejaký chlap. Sadla si a pomaly vybrala listy z kabelky. Otvorila jeden z nich a začala čítať.
„Bola si opitá. Isto si nepamätáš, že jediný chlap, ktorý bol v tom klube s tebou a tvojimi kamoškami som bol ja. Musel som túto situáciu využiť a trošku si z teba takto vystreliť. Tvoj drahý a jediný brat Samuel.“
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.