odvtedy aj listy na stromoch onemeli
už sa mi aj ťažko kýva
tvoj výjav v hlave vplýva
aj (tvoje) plavé vlasy za uchom
vybrala som staré fotky z krabice
cnelo sa mi za zaprášeným povrchom zabudnutých tvárí
sem tam sa mi marí
že si ma ešte pamätáš
prezerám si fotku za fotkou
vtáci vonku spievajú
no už nie o tebe
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
motovidlo323
23. 3.marca 2020 16:03
Priamo do srdca. Kým si pamätáš zvuk jeho hlasu, nie je všetko stratené.
2
Veľmi mám rád ako elegantne do seba skladáš slová, je to radosť čítať.
4
Páči sa mi ako píšeš.
Akoby si (mi) to vravela.
Tá hudba nostalgických viet.
Ale ty len rýmuješ...
Akoby si (mi) to vravela.
Tá hudba nostalgických viet.
Ale ty len rýmuješ...
Napíš svoj komentár