Začnem od konca. Načrtnime si jednoduchú predstavu: sedíš, ako každé ráno, na záchode a premýšľaš nad tým, čo sa bude dnes diať alebo čo to vlastne bol včera za deň. To je jedna možnosť. Alebo začneš uvažovať nad hlbšou otázkou: "čo sa skrýva za tým pôrodom každé ráno?". Poctivo tlačíš to je jasná vec a potom žblnk. Na to aby bolo možné niečo také vyprodukovať musíš sa pravdaže dobre najesť, aby telo malo, čo stráviť, absorbovať z toho všetko, veríš, že pozitívne a zvyšok vylúčiš. Ale tak toto sme sa predsa učili na základnej škole ako to funguje. Fakt? Čítaj ďalej. Na to aby si sa mohol napapať, tak je logické, že sa to muselo nejako navariť, alebo aspoň dostať ku tebe. Či už si bol po tom v supermarkete, alebo len niekde na tržnici, kde si aspoň uvedomene podporil malého živnostíka, ktorý musí obracať centy každý deň a premýšľať, či si to môže dovoliť alebo necháš ťažké peniaze niekde, kde už ich je aj tak dostatok a vždy je to len jeden človek, ktorý sa nahrabe na tom. Nechajme túto kritiku tak ako je. Je to tvoja vec kam chodíš nakupovať. Skús sa teraz zamyslieť, že na to, aby si bolo možné vstúpiť do centier nákupu, tak potrebuješ vstupenku a nie len jednu. Áno hovoríš o tých farebných papierikoch v peňaženke. A ako sa tam vlastne dostanú? Boli narodeniny a babka mi dala z toho sme už azda vyrástli. Alebo rodičia pripeli. Je jasné, že niekto nezarába a je takto smutne odkázaný na finančnú podporu zo strany rodiny (ospravedlňujem sa mladších, ktorých sa to pravadaže, tak úplne netýka). Aj dokonca keby občas videli, čo si kupuješ za ich peniaze, tak by ťa poslali hneď aspoň kopať kanály aby sa rozjasnilo v hlave a konečne si získal/získala prehľad o tom, koľko svojho času musíš obetovať na to, aby si si mohol/mohla kúpiť len obyčajné rožky a májku (žijeme zdravo - nevyhadzujeme nič, ale papáme všetok bordel, len aby sa to zbytočne vyhodiť nemuselo - (y). Nehovorím, že to aj ja nerobím, len je tu možnosť prečítať si zloženie a popremýšľať nad kúpou. Takže dostali sme sa do štádia, keď PENIAZE == HOVNO. čiže v skratke makáš v práci, aby si si mohol dať pizzu, na ktorú si musel tak 2-3 pro. Ak pridáme k tomu, že chodíš do školy v tom lepšom prípade 13 rokov + 5 na výške, tak reálne sa dostaneš do štádia, že si strávil/a 18 rokov tým, aby si si/a mohol/a dovoliť vyprodukovať takto každé ráno hovno. A takto tráviš čas aj naďalej. V práci sedíš za rovnakým účelom. Je to okay? Ideš do reštaurácie na to aby si si mohol vyrobiť hovno. Keby to aspoň malo reálné využitie, že sa s tým hráš ako za mladi na piesočku, ale hneď to pošleš preč, pretože to nechceš. Takže makáš na tom, aby si mal prachy za ktoré si kúpiš žrádlo (waste) a potom premeníš na hovno. Takže môžeme povedať, že splachujeme každý deň prachy, ktoré sme si zarobili presedením v práci predchádzajúci deň.
Je to okay? ja neviem, len viem, že takto konzumný spôsob života sa týmto rúti do záhuby a keby si si skúsil/a vypestovať aspoň zemiaky na zimu, tak pochopíš, že to nieje tak moc jednoduché a budeš si konečne vážiť jedlo.
Je úplne jedno, či zješ sushi za 25 eur večer alebo si dáš šošovicový prívarok za 1 euro - účel a smerovanie toho je jednoznačne predostreté vyššie. Tých 24 Eur je možné investovať do kníh, ktoré ťa posunú duševne ďalej, alebo na niečo, čo má omnoho vyššiu hovnotu ako splachovanie.
Tak do ďalších ranných záchodových uvažovaní
Úvaha
Komentuj
3 komenty k blogu
2
antifunebracka
22. 9.sept. 2017 15:37
Tiež som rozmýšľal, že by bolo múdrejšie kúpiť si encyklopédiu a zomrieť od hladu.
3
si ako moja babka, aj ona dakedy mávala takéto úvahy. Jej obľúbená bola, ako sa krásna biela šľahačka dokáže premeniť na škaredé hovno.
Napíš svoj komentár