strachom sa všetko zavlnilo
Tak ako srdce moje zomiera
vietor rozfúka popol z papiera
Moje slová sa ťa dotkli
ako vánok pošteklí deň
nemalo význam tvoriť prosby
to tvoj úpadok, všetko preň
Nechcem ničiť slnka svit
pošlem radšej striebornú niť
nech si prepletie tvoju krv len
pobozkám ťa na odchod a idem piť
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár