Boli sme na Pustom hrade. Sadol si si vedľa mňa a povedal si, že nie som sebec, že sa nemám báť. Povedal si, že už nedovolíš aby sa mi to stalo zas... A teraz tu stojíš. Vraj som ti vždy klamala a som najväčší egoista.

Alžbeta mi poradila posadiť sa na stoličku a kričať. Máme veľmi podobné životy, to by jeden neveril. Väčšinu času mi lezie na nervy so svojimi problémami, no vždy pri mne stála a stojí.

Neviem, či som urobila dobre. Bude to celé veľmi ťažké, stretávať ťa a vedieť pri tom, že si o mne myslíš to najhoršie.

Samota je chladná. Schúlila som sa pod perinu a objala Alfréda – medveďa, ktorého si mi daroval nedávno.

Samota je blízko,

ale Boh je už tu, poslal mi

                                        vykúpenie...

 Blog
Komentuj

3 komenty k blogu

1 
fotka
bludiacient  2. 3. 2016 22:24
Emil napísal dávno, že samota mrazí, lásku chceme,, tá neprichádza,, keď tu je, mrazí ešte viac,, zrádza.

tak verme v tú Lásku, čo nás nezradila...
2 
fotka
dumbledore  2. 3. 2016 22:26
Jaj, ja milujem Alberta zase.
3 
fotka
georg21  3. 3. 2016 01:40


Napíš svoj komentár